Dunaj v Amerike / Dunav u Americi

Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dobrodružný cestopis, paródia masovej turistiky a hlavne príbeh o láske, ktorá stála na vode. O tom je román Michala Hvoreckého Dunaj v Amerike, ktorý zo slovenského jazyka do srbčiny preložila Zdenka Valentová-Belićová, ktorá už zo slovenčiny do srbčiny preložila vyše dvadsať kníh a kniha vyšla vo vydavateľstve Sezam book Zrenjanin, 2016 pod titulkom Dunav u Americi. Viac o knihe z doslovu prekladateľky, ktorý uvádzame pod titulkom: Dunaj – rieka bez ktorej by svet inak vyzeral:

 

Dunaj – rieka bez ktorej by svet inak vyzeral

 

Dunaj – rieka bez ktorej by svet inak vyzeral

 

V preklade do srbčiny vyšiel ďalší román slovenského spisovateľa. Ide o dosiaľ neprekladaného Michala Hvoreckého a jeho cestopisný bestseler Dunaj v Amerike.

Cestopisný triler o putovaní nielen riekou, ale aj životom a dejinami európskeho kontinentu tečie od prameňa až k delte. Zastaví sa na takých turistických a znamenitých miestach, s ktorými sa Európy pýši, ale zabŕdne aj do takých, na ktoré by najradšej zabudla, či zatlačila pod koberec.

„Veľká rieka vyviera v parku kniežacieho zámku, z nádrže z bieleho mramoru, ktorá sa podobá kolíske obklopenej sochami. Vyviera zo západného svahu Čierneho lesa a z hĺbok európskych dejín. Vzniká ako sútok dvoch potokov Berg a Brigah a na prameni je skutočne modrej farby", píše vo svojom románe Michal Hvorecký. Dunaj na svojom oficiálnom prameni vyviera v úpätí mramorovej sochy, diela Franca Ksafera Reicha a zobrazuje budúceho obra ako dieťa v matkinom náručí.

Podľa povesti, počas vlády cisára Tiberiusa vyčerpaným rímskym vojakom sa nechcelo prerážať si cestu cez temné lesy v smere vzdialeného prameňa, ktorý storočiami zostával tajomný ako prameň Nílu a preto toto zvláštne miesto pomenovali prameňom. Na tomto mieste tenký prúd vody vyteká zo zeme ako priesvitné tekuté striebro. Dunaj tu vyviera a znovu sa ponára, mizne z povrchu zeme a objaví sa o dva kilometre ďalej.

Oficiálny prameň Dunaja sa nachádza v Donaueschingene, avšak sú aj iné tvrdenia. „Tu vyviera hlavné rameno rieky Dunaj", píše na tabuli pri prameni Brega a tá tabuľa by mala byť dôkazom, že je práve tento prameň zo všetkých konkurenčných najvzdialenejší od delty pri Čiernom mori. Poloha tohto prameňa je vyššia a dáva o niečo viac vody ako prameň v Fürstenhofe, a práve preto je z hydrologického aspektu významnejší. Stáročná diskusia, ktorá sa začína Herodotovým predchodcom Hekataiom, trvá dodnes, predovšetkým medzi Furtwangenom i Donaueschingenom, dvomi mestečkami v Schwarzwalde vzdialených od seba 35 kilometrov.

Nielen na svojom prameni Dunaj mýli. O nič menej záhadný je aj na svojom konci. Od roku 1991 UNESKO-m chránená delta Dunaja je svetovým dedičstvom ako miesto veľkého prírodného významu. Dunajské náplavy bohato rozvetvenou deltou predĺžil rieku cez vymeraný nulový kilometer do mora. Akoby sa táto obrovská rieka vzpierala, aby bola človekom vymeraná.

Okrem veľkého počtu prameňov a ústí Dunaj tiež má hojný počet mien, ktorých pluralita sa šíri v čase a priestore. Staré národy názvami Dunaj a Histar označovali horný a dolný tok. Ovidius ho nazval rieka biznominis. Latinský názov Danubius je odvodený od slova Dios - Zevs a doslova znamená božská rieka alebo žiara nebeská. Starý názov Istros personifikuje pohostinnosť a domáci kozub a vznikol odvodením z mena gréckej bohyne Hestie, ochrankyne ohňa a domáceho kozubu, symbolu pohostinnosti. V súčasnosti sa jeho meno tiež obmieňa v priestore – Donau, Dunaj, Duna, Dunav, Dunărea, Дунай. Na jednom úseku je ženského rodu, na druhom dostáva mužský a niekde v strede nakrátko stratí rod, ale sa mu neskôr znovu vráti... Dunaj mení tvar, objem, farbu, ale jeho význam je všade rovnaký - univerzálny Dunaj, ktorý nadrastá národy a civilizácie, drží pohromade celý európsky kontinent, jeho minulosť a budúcnosť. Tajomný a vzrušujúci. Preteká územím desiatich krajín a do jeho toku vteká voda z takmer dvadsiatich krajín.

Dunaj nebol pre okolité obyvateľstvo vždy len zdrojom života a Michal Hvorecký v knihe Dunaj v Amerike to nezabúda zdôrazniť. Zakaždým keď opúšťa Regensburg, hrdina románu si spomenie, že v stredoveku práve z tohto miesta na plavidlách bez kormidla vypravovali Židov do istej smrti, až pokým sa ich roku 1519 úplne nezbavili. Miestne obyvateľstvo stálo na Kamennom moste a v tej chvíli, keď plavidlo zmizlo za obzorom, ponáhľalo sa rovno do geta, plienilo a kradlo všetko, čo zostalo. Podobným spôsobom sa mnohé mestá vedľa veľkých európskych riek storočiami zbavovali duševne postihnutých. Nalodili ich na jednoduché plavidlá a nechali aby ich prúd uniesol. Stredovekým Dunajom sa často plavili lode bláznov a, ak by sa tejto polonahej, nevítanej karnevalovej posádke podarilo priblížiť k niektorému mestu, miestne obyvateľstvo by ju rýchlo zahnalo a posunulo ďalej. Práve preto sa v románe zjavuje motív obrazu Hieronymusa Boscha Loď bláznov. Na tejto chýrečnej olejomaľbe skupina bláznov pláva pod plachtou-stromom, na ktorom je vytýčená maska v tvare ľudskej lebky. Hulákajúci cestovatelia na tomto plavidle spievajú na plné hrdlo a opíjajú sa na vlastnom pohrebe. Aj keď Holanďan Bosch, jeden najväčších starých majstrov, pokým tvoril používal masť čarodejníc vyvolávajúcu halucinácie, nik z nás teraz nemôže povedať v akej miere sú tie obrazy realistické. No na úrovni symboliky aj sú dnes aktuálne. Motívom lode bláznov Hvorecký naznačuje tragický osud, ktorý na konci románu čaká loď MS Amerika, a sémantiku príbehu posúva na úrovne symbolu. Žijeme tak, že cestujeme na lodi bez kormidelníka a hrnieme sa nevedomí u ústrety záhube na plné hrdlo spievajúc a oslavujúc vlastnú popravu. Pre mohutnú rieku je naša existencia irelevantná. Dunaj nemá vedomie o našom jestvovaní a utrpení, ale nesie a drví naše osudy.

 

Michal Hvorecký (FOTO: Stanislav Jenis)

 

Michal Hvorecký (FOTO: Stanislav Jenis)

 

Michal Hvorecky v tejto óde na Dunaj nespomenul, že sa veľké masové popravy v dunajských vodách konali aj v relatívne nedávnej histórii, a to predovšetkým v druhej svetovej vojne. Na takú veľkú raziu si pamätá aj Nový Sad.

Hvoreckého román Dunaj v Amerike má prvky cestopisu, detektívky, ľúbostného príbehu, trilera a klasického románu kritiky súčasnej spoločnosti. O takej rieke pravdepodobne nie je možné napísať dielo, ktoré by nebolo až tak mnohovrstvové a mnohovýznamové. Nadčasový Dunaj v Hvorckého románe predstavuje cestu a prostriedok, cieľ a zmysel cestovania. Čítajúc knihu čitateľ môže mať dojem, že je táto mohutná rieka pasívna, že sa na chvíľu utíšila, upokojila, akoby šetrila silu, ktorá na konci románu prejaví svoju nepredvídateľnosť, silu a zúrivosť. Dunaj sa zobudí v spravodlivom hneve podobnom Božiemu v biblickej povodni, ale aj plameňoch pripomínajúcich Sodomu a Gomoru.

Román Dunaj v Amerike možno charakterizovať ako cestopis alebo možno presnejšie paródiu cestopisu. Týmto autor zdôrazňuje, že v súčasnom svete cestovanie stratilo čaro a zmysel dobrodružného objavovania nových končín sveta, že sú cestovné balíčky výrobok uvádzaný na trhu turistického priemyslu, ktorý sa sústreďuje na vytypované cieľové skupiny spotrebiteľov, ako pri bežných výrobkoch masovej spotreby. Dnešné cestovanie už nie je dobrodružstvo poznania a ducha, ale konzumovanie pripravených zájazdov, dráh, príbehov, krajiniek a udalostí. Zážitky – ktoré pre cestovateľov vymýšľa niekto iní, tak aby im uchlácholili čoraz viac zmyslov. Často sú fakty, ktorými sa ohurujú turisti na takých zájazdoch, absurdne falošné, nepravdivé, vymyslené alebo korigované. Cestujúci draho platia, aby sa slnili na plážach a umelých ostrovoch, pobudli v hoteloch pod morom alebo sa lyžovali na umelých lyžiarskych dráhach uprostred púšte. Zrejme vytvorenie chvíľkového dojmu, ktorý sa dokonca hodnotí – preto že pracovníkom v cestovnom ruchu od toho závisí práca a dôležité im je, aby ich práca bola vysoko oznámkovaná – je u tom kontexte závažnejšie ako pravdivosť, poznania a skutočného poznania určitej časti sveta. Súčasný človek si zvykol na pohyb v imaginárnom priestore vymyslených príbehov a obrazov, filmov, televízie, virtuálneho sveta internetových stránok, spoločenských sietí a to najčastejšie ako pasívny konzument, a preto mu takáto konzumácia prepracovanej skutočnosti úplne zodpovedá - surogát Odyseovho hľadania, surogát dobrodružstva, surogát poznania...

Paródiou súčasného turistického priemyslu a dosahu Hvorecký akoby chcel obhájiť právo na pravdivé dobrodružstvo a potrebu za pohybom ako zdrojom skutočného duchovného poznania. Okrem paródiou robí to aj zobrazovaním prvkov kultúrnych dejín európskej civilizácie, opisovaním geografických, historických a architektonických špecifík, ktorí nadrastajú výdobytky a vek jednej generácie, ale ktoré cestujúcim nie sú zaujímavé v porovnaní s exkluzívnou prítomnosťou falošného Titovho kuchára alebo bezcennými papierikmi s receptom vytlačeným z internetu.

Osobitnou Ariadninou niťou v románe je ľúbostný príbeh medzi Martinom a Monou. Ako následok absencie emotívnych a morálnych hodnôt u Mony je tento vzťah výrazne jednostranný. Podchvíľou síce zapôsobí romanticky, ale ako sujet plynie a je čoraz výraznejšie deziluzívny a vyúsťuje v katastrofu, ktorá vyznieva v ako operetné grande finale.

Roman sa končí hrdinským skutkom. Dojímavo a naivne v tej atmosfére pôsobí Martinovo unášanie, vlastne hrdinské zachraňovanie vlastnými rodičmi ohrozeného Moninho bábätka. Po rokoch Martin nájde Monu v zahraničí a keď pochopí, že sú drogovo závislí aj ona aj jej manžel, rozhodne sa dieťatko zachrániť. Unikajúc s bábätkom v náručí Martin možno, ale len možno, otvára brány života budúcemu obrovi.

 

Zdenka Valentová-Belićová

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články