Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

Petrovčan, ktorý sa narodil pred 140 rokmi a ktorý sa v tomto roku častejšie než inokedy spomínal v zahraničnej tlači, najmä čiernohorskej, v súvislosti so stým výročím katastrofy parníka Brindisi, ktorý médiá nazývajú aj čiernohorský Titanic. V ňom zahynulo zo 400 dobrovoľníkov zo zámoria. Doktor Juraj Guča a zdravotná sestra Mária Lamošová boli medzi tými málopočetnými, ktorí sa zachránili. O tomto lekárovi, nanajvýš zaujímavej a významnej osobnosti našich a svetových dejín, na včerajšom posedení v ústredí Matice slovenskej v Báčskom Petrovci prednášku mal prof. Dr. Milan Breberina. V druhej časti večierka spolu s kolegom chirurgom onkológom Dr. Miroslavom Miháľom hovorili o nádoroch a odpovedali na otázky prítomných.

 

Prítomných privítala predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová

 

Prítomných privítala predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Dr. Juraj Guča sa narodil pred 140 rokmi 29. júna 1876 v Báčskom Petrovci, kde zakončil aj základnú školu. Nižšie triedy gymnázia, – nemecko-slovenského, evanjelického, – absolvoval v Novom Vrbasi a vyššie v Sarvaši v Maďarsku. V Budapešti ukončil medicínsku fakultu, kde sa zoznámil s mnohými ďalšími slovanskými študentmi a stal sa oduševneným panslavistom.

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Avšak, rozčarovaný všeobecnou maďarizáciou odchádza do Spojených štátov amerických a roku 1908 v Chicagu začal pracovať ako lekár. O šesť rokov neskôr v New Yorku zorganizoval mobilnú nemocnicu a spolu s ďalšími štyrmi lekármi, tromi ošetrovateľkami, tromi lekárskymi pomocníkmi a jednou kuchárkou sa vydali pomáhať bratom Srbom do Solúna. Pracovali v improvizovanej nemocnici v Gevgelii, ktorej kapacita bola 200 a neskôr až 1000 lôžok. Bola to prvá „národná" nemocnica, v ktorej vypomáhalo aj 80 zajatých Čechov (učiteľov, profesorov, inžinierov a lekárnikov). Doktorovi Gučovi v práci pomáhala aj manželka Selma, ktorá bola veľmi obľúbená a ktorú pomenovali gevgelijská sestrička. Ona sa však tam nakazila epidemickým škvrnitým týfusom, následkom čoho aj umrela. Neskôr doktor Guča úspešne zastavil epidémiu tohto ochorenia, ktoré sa bolo veľmi rozšírilo v celej Metóchii.

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Roku 1938 vo veku 62 rokov sa doktor Guča rozhodol vrátiť do rodiska. Očakával, že v Báčskom Petrovci bude môcť pracovať ako lekár, čo sa však nestalo. Ako lekár dobrovoľník sa preto prihlásil do XIV. Vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády a účinkoval vo viacerých bojoch. Napriek tomu mu ako „Američanovi" po vojne odňali rodičovský dom a keďže nemal na živobytie a ani kde bývať vrátil sa do USA, kde 30. apríla 1964 umrel a pochovaný je v Chicagu.

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

 

Prof. Dr. Milan Breberina sa poďakoval spisovateľke Viere Benkovej a lekárovi na dôchodku Danielovi Chorvátovi, ktorí mu pomohli v pátraní a zhromažďovaní údajov o tomto významnom petrovskom rodákovi. Druhá časť večierka bola venovaná nádoru hrubého čreva. O tom hovoril chirurg onkológ Miroslav Miháľ, o ktorom Milan Breberina povedal, že je ďalším našim slovenským priekopníkom, keďže v Petrovci otvoril prvú súkromnú nemocnicu v našej krajine.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 slavap. 2016-12-12 11:44
Sláva Jurajovi Gučovi, spravodlivému lekárovi !
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články