Lucia

Lucia, Lucián, Lúcius: ženská a mužská podoba mena, kde v základe máme latinské slovo pre svetlo, lux. Ono je príbuzné nášmu lúč. V čase rímskej ríše, toto meno sa dávalo deťom narodeným nad ránom, na svitaní a zároveň jestvovala aj bohyňa Lúcia, patrónka pôrodu, ktorá mala na starosti privádzať deti na svetlo dňa. V rozličných jazykoch jestvuje rad variácií tohto mena, ako: Luca, Lucinda, Lucila atď.

 

Lúcia

 

Angličtina si toto meno skrátila na Lucy, kým Škóti na Liúsadh (rovnako, ako nájdeme pri mene Lujza).

Katolícka cirkev pozná až troch pápežov s menom Lúcius, i keď toto meno vo svojej mužskej podobe je veľmi zriedkavé.

Medzi Slovákmi vo Vojvodine, asi pod vplyvom srbčiny, od tohto mena sa bočí, lebo vyvoláva nepríjemnú asociáciu. Skorej sa tu siahne po slovanskej podobe Svetlana, Svetluša.

Sviatok Lucie sa v minulosti spájal s čarami. V našej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe, kde sa konajú lampionové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu.

13. december, ktorý je sviatkom Lucie, vraj najväčšej bosorky, sa volal aj Stridží deň.

Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.

 

Ján Kulík

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články