Srbsko – slovenské kultúrne väzby

Slovenská republika neuznala Kosovo a z druhej strany uznala Srbom na Slovensku status národnostnej menšiny. Vláda také rozhodnutie vyniesla prihliadajúc na historicky pevné väzby dvoch národov, ktoré siahajú do ďalekej minulosti. S tými konštatáciami začal svoju dnešnú prednášku v Múzeu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý hovoril o historicky dlhých a pevných väzbách medzi Srbmi a Slovákmi. Početní Srbi sa vyškolili na Slovensku a významný vplyv na rozvoj školstva a kultúry v Srbsku zohrali viacerí Slováci.

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Prednáška Dr. Nebojšu Kuzmanovića: Srbsko – slovenské kultúrne väzby bola usporiadaná v rámci podujatia Tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorým Múzeum Vojvodiny radom podujatí spracúva históriu a súčasný život Slovákov na týchto priestoroch. Výstava Za horami za dolami je už tri mesiace nainštalovaná v tejto pokrajinskej kultúrnej ustanovizni a už celý štvrťrok prebiehajú akcie, programy a dielne, ktorými sa približuje život a kultúru vojvodinských Slovákov. V rámci tých aktivít dnešná prednáška mala za cieľ priblížiť hlboké kultúrne väzby dvoch národov. Prednášateľ Nebojša Kuzmanović, vyzdvihoval aj vlastnú hypotéza, podľa ktorej Srbi a Slováci majú najlepšie vzťahy na týchto priestoroch, čo podľa jeho slov bolo aj podnetom, aby sa pred 20 rokmi začal zaoberať týmto výskumom.

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

„Od konca XVIII. do polovice XIX. storočia vyše 2500 Srbov sa vyškolilo v Bratislave, Košiciach, Kežmarku, Modre a iných slovenských mestách. Na to najviac prvý poukazoval veľký slavista a historik, spisovateľ a básnik Risto Kovijanić," povedal Nebojša Kuzmanović, ktorý zdôraznil, že sa na Slovensku vyškolili aj Dositej Obradović, Jovan Jovanović Zmaj, Djura Daničić, Svetozar Miletić... a v slovenských protestantských školách sa podľa jeho slov školili aj mnohí pravoslávni kňazi, medzi nimi aj niekoľko metropolitov a episkopov... Veľký počet Srbov na Slovensku aj žil, o čom sa možno dočítať v knihách Ljubivoja Cerovića.

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Najpočetnejšia skupina srbských prisťahovalcov sa na územie Slovenska dostala koncom 17. storočia a posilnila už jestvujúce srbské enklávy na južnom Slovensku. Stalo sa tak v rámci tzv. veľkého sťahovania Srbov (Velika seoba Srba).

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Ján Kollár, Ľudovít Štúr a Pavel Jozef Šafárik mali veľmi dobrú spoluprácu so srbskými kultúrnymi dejateľmi. Zo všetkých Slovákov kultúrny život Srbov najviac ovplyvnil Pavel Jozef Šafárik, ktorý si podľa názoru Nebojšu Kuzmanovića v Srbsku zasluhuje pamätník, alebo aspoň bustu na nejakom významnom mieste.

O Šafárikovi svojho času písal aj Samuel Boldocký, čo si možno prečítať TU:
http://www.kulpin.net/files/14.07.2013-safarik.pdf

Dr. Nebojša Kuzmanović hovoril aj o prvých riaditeľoch gymnázia v Sriemskych Karlovciach, o čom sa možno dozvedieť aj TU:
http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/metropolita-stratimirovic

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo na Slovensku iba 434 občanov srbskej národnosti. O tom, ako aj o dejinách a uznaní statusu národnostnej menšiny Srbom na Slovensku TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/1935-srbi-na-slovensku-ziskali-status-narodnostnej-meniny

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #2 RE: Srbsko – slovenské kultúrne väzbyp 2017-01-27 12:56
Ozaj, či nitriansky "Stoislav", šľachtic uhorského kráľa nevsugeruje že Sv. Sava mohol stretnúť Slovákov pri dnešnom monastiery Kovilj, pred viac ako 800 rokmi ? A svetské meno "Rastko", udajne má vzor v mene Sv. kniežaťa Rastica - Rastislava (+870), ako čo mu vzorom bolo dielo svätých bratov solúnskych - cyrilo-metodovská tradícia ?
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 RE: Srbsko – slovenské kultúrne väzbyp. 2017-01-19 12:00
..áno. Solúnskych ktorí si uctievajú, tí aj bratskú lásku pestovať vedia...
19. januára, vo verejnom slavení Bohozjavenia - Teofánie, v pretekoch v plávaní pre Čestný kríž, podieľali sa tu aj naší Slováci. Pravdivému junakovi ľadová voda - nevadí...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články