Srbsko – slovenské kultúrne väzby

Slovenská republika neuznala Kosovo a z druhej strany uznala Srbom na Slovensku status národnostnej menšiny. Vláda také rozhodnutie vyniesla prihliadajúc na historicky pevné väzby dvoch národov, ktoré siahajú do ďalekej minulosti. S tými konštatáciami začal svoju dnešnú prednášku v Múzeu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý hovoril o historicky dlhých a pevných väzbách medzi Srbmi a Slovákmi. Početní Srbi sa vyškolili na Slovensku a významný vplyv na rozvoj školstva a kultúry v Srbsku zohrali viacerí Slováci.

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Prednáška Dr. Nebojšu Kuzmanovića: Srbsko – slovenské kultúrne väzby bola usporiadaná v rámci podujatia Tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorým Múzeum Vojvodiny radom podujatí spracúva históriu a súčasný život Slovákov na týchto priestoroch. Výstava Za horami za dolami je už tri mesiace nainštalovaná v tejto pokrajinskej kultúrnej ustanovizni a už celý štvrťrok prebiehajú akcie, programy a dielne, ktorými sa približuje život a kultúru vojvodinských Slovákov. V rámci tých aktivít dnešná prednáška mala za cieľ priblížiť hlboké kultúrne väzby dvoch národov. Prednášateľ Nebojša Kuzmanović, vyzdvihoval aj vlastnú hypotéza, podľa ktorej Srbi a Slováci majú najlepšie vzťahy na týchto priestoroch, čo podľa jeho slov bolo aj podnetom, aby sa pred 20 rokmi začal zaoberať týmto výskumom.

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

„Od konca XVIII. do polovice XIX. storočia vyše 2500 Srbov sa vyškolilo v Bratislave, Košiciach, Kežmarku, Modre a iných slovenských mestách. Na to najviac prvý poukazoval veľký slavista a historik, spisovateľ a básnik Risto Kovijanić," povedal Nebojša Kuzmanović, ktorý zdôraznil, že sa na Slovensku vyškolili aj Dositej Obradović, Jovan Jovanović Zmaj, Djura Daničić, Svetozar Miletić... a v slovenských protestantských školách sa podľa jeho slov školili aj mnohí pravoslávni kňazi, medzi nimi aj niekoľko metropolitov a episkopov... Veľký počet Srbov na Slovensku aj žil, o čom sa možno dočítať v knihách Ljubivoja Cerovića.

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Najpočetnejšia skupina srbských prisťahovalcov sa na územie Slovenska dostala koncom 17. storočia a posilnila už jestvujúce srbské enklávy na južnom Slovensku. Stalo sa tak v rámci tzv. veľkého sťahovania Srbov (Velika seoba Srba).

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Ján Kollár, Ľudovít Štúr a Pavel Jozef Šafárik mali veľmi dobrú spoluprácu so srbskými kultúrnymi dejateľmi. Zo všetkých Slovákov kultúrny život Srbov najviac ovplyvnil Pavel Jozef Šafárik, ktorý si podľa názoru Nebojšu Kuzmanovića v Srbsku zasluhuje pamätník, alebo aspoň bustu na nejakom významnom mieste.

O Šafárikovi svojho času písal aj Samuel Boldocký, čo si možno prečítať TU:
http://www.kulpin.net/files/14.07.2013-safarik.pdf

Dr. Nebojša Kuzmanović hovoril aj o prvých riaditeľoch gymnázia v Sriemskych Karlovciach, o čom sa možno dozvedieť aj TU:
http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/metropolita-stratimirovic

 

Srbsko – slovenské kultúrne väzby

 

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo na Slovensku iba 434 občanov srbskej národnosti. O tom, ako aj o dejinách a uznaní statusu národnostnej menšiny Srbom na Slovensku TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/1935-srbi-na-slovensku-ziskali-status-narodnostnej-meniny

 

Katarína Pucovská