500 rokov reformácie

Mgr. Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku

Vstúpili sme do roku, v ktorom oslavujeme 500. výročie začiatku reformácie. Chceme upriamiť svoju pozornosť k tomuto jubileu, aby sme si nanovo uvedomili, čo nám reformácia priniesla a k čomu nás pozýva. Význam tejto udalosti pre nás, dedičov Lutherovej reformácie, je predovšetkým v možnosti nájsť alebo znovu objaviť zdroj duchovného povzbudenia a nového nadšenia za Božie veci na tomto svete. Reformácia nám dáva možnosť zhodiť bremeno všednosti a malovernosti, ktoré nás spútava.

 

500 rokov reformácie

 

Lutherova reformácia sa zapísala nezmazateľnými literami do dejín nielen cirkvi, ale aj celého ľudstva. Predstavuje totiž duchovné hnutie, ktoré svojím obsahom zanechalo stopy nielen na náboženskom, ale aj na kultúrnom, sociálnom a politickom živote Európy a čiastočne aj iných svetadielov. Prirodzene, že aj po odstupe času sa verní potomkovia vďačne zamýšľajú a vďačne hodnotia toto dielo a uvažujú nad odkazom, ktorý z tohto diela aj pre nich vyplýva. Takéto načúvanie veľkému odkazu predkov sa javí ako opodstatnená morálna povinnosť najmä pri významných jubileách, ktoré pripomínajú ich život, dielo a ich odkaz. A takýmto jubileom pre nás je 500. výročie reformácie stredovekej cirkvi, ktoré začal Dr. Martin Luther.

Skazenosť stredovekej cirkvi predovšetkým predstavuje vypísanie odpustkov pápežom Levom X. Toto bolo bezprostredným podnetom pre Lutherovo hrdinské vystúpenie v záujme obnovy stredovekej cirkvi v hlave a údoch, a najmä uverejnenie jeho 95 téz pribitím na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu 31. októbra 1517 našlo veľkú ozvenu v jeho krajine, ale aj v celej Európe. Luther nebojácne odsúdil predávanie odpustkov a ukázal smer, ktorý má cirkev nastúpiť, ak chce byť cirkvou Ježiša Krista.

Meno jednoduchého, a predsa nebojácneho augustiniánskeho mnícha Martina Luthera, jeho na Písme Svätom založené nebojácne vyznávanie Ježiša Krista ako Spasiteľa na ríšskom sneme vo Wormsi, ako aj celá jeho činnosť ako profesora svätej teológie a hlboko veriaceho vykladača všetkých kníh Biblie prenikli celou Európou a dostali sa aj do východoeurópskeho priestoru, to znamená aj do vtedajšieho Uhorska, teda aj dnešného Slovenska, do vlasti našich predkov. Reformačné dielo Martina Luthera nebolo len povrchne známe, ale zapustilo hlboké korene a bolo s nadšením prijímané. Jeho vystúpenie proti bludom stredovekej cirkvi a za obnovu cirkvi Ježiša Krista treba chápať ako prejav poslušnosti viery slovu živého Boha. Luther vedel, že slovo Božie platí cirkvi naplno, že patrí k jej podstate. K tomuto poznaniu dospel Luther, keď správne pochopil Písmo sväté, keď našiel jeho stredobod, totiž Krista – Toho, v ktorom je stelesnený sám večný Boh. Toto poznanie ho viedlo k poznaniu: Jedine Kristus (solus Christus), jedine milosť (sola gratia), jedine viera (sola fide). Toto vyznanie poznáme ako ospravedlnenie hriešnika pred Bohom, ktoré je obsahom 4. článku Augsburského vyznania, je známe tiež ako materiálny princíp Lutherovej reformácie, je článkom, na ktorom cirkev stojí a bez ktorého padá.

 

Mgr. Samuel Vrbovský

 

Mgr. Samuel Vrbovský

 

Avšak vernosť našich predkov čistému učeniu cirkvi v Lutherovom chápaní sa dokazovala nielen vo vyznaniach, ale aj v každodennom živote a konaní evanjelikov. Lutherovo učenie bolo pre nich oheň, ktorý ich zohrieva v radosti i v žiali, a na ktorý spomíname aj my dnes s veľkou úctou a láskou. Požehnaný vplyv Lutherovej reformácie sa prejavil aj v tom, že prišlo po určitom čase k realizácii túžob slovenského národa. Lutherova reformácia, ako je známe, sa zasadzovala za to, aby reč každého národa sa vyvíjala a mala svoje miesto aj v bohoslužobnom živote. Odvtedy latinská omša bola nahradená službami Božími v materinskej reči.

Učme sa zo skúseností Dr. Martina Luthera, z jeho vieroučného precitnutia a nového pohľadu viery. To, čo zmenilo jeho život, bolo práve správne pochopenie evanjelia Ježiša Krista a Božej spravodlivosti. Pán Boh prijíma a ospravedlňuje človeka zo svojej milosti. Za všetko zaplatil Boh – v Ježišovi Kristovi. On trpel a umrel za nás – na kríži.

Týmto novým poznaním našiel Luther prístup, cestu k Božej milosti, pevný základ viery, a tak aj celého svojho života. Ako Martin Luther, tak aj my môžeme v tomto nájsť zdroj duchovného nadšenia, statočnosti, odvahy a nezlomnosti, trpezlivosti a nádeje.

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články