Ja, Lazar Dunđerski

Lazar Dunđerski roku 1889 kúpil svojmu synovi Đokovi Dunđerskému kaštieľ v Kulpíne. V rodokmeni Dunđerských Lazar predstavoval zenit moci a dobrej povesti tejto známej zemepanskej rodiny. Do Kulpína rád chodieval. Jeho bustu si preto Kulpínčania, pri príležitosti storočnice Lazarovej smrti, umiestnili na popredné miesto do aleje významných osobností.

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Klub Kulpínčanov, v spolupráci s pivovarom Calsberg Dunđerski, včera popoludní usporiadal program, po ktorom v aleji významných osobností, v parku pred kaštieľom, nasledovalo slávnostné odhaľovanie v poradí jedenástej busty. Na úvod sa prihovoril predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima a pokrajinský podtajomník Hadži Zoran Lazin. Program moderovala Tatiana Mitićová.

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

O monografii Čudo v Čibe (Čudo u Čibu), ktorá predstavuje doteraz najkomplexnejšie dielo o rodine Dunđerských, hovorili autori Vesna Dimitrijević a Ilija Tucić. Úryvky z monografie čítala Jelena Žigon, 83 ročná naša známa herečka, ktorú z Dunđerskovcami viažu rodinné väzby. Úryvok z monodrámy Ja, Lazar Dunđerski autora Zorana Subotičkého premiérovo predviedol Ivan Bekjarev. V hudobnej časti programu vystúpil Tamburášsky orchester RTV Vojvodiny, Olivera Popadićová a Boris Gabríni.

 

Ilija Tucić a Vesna Dimitrijević hovorili o monografii Čudo v Čibe

 

Ilija Tucić a Vesna Dimitrijević hovorili o monografii Čudo v Čibe

 

Jelena Žigon dojímavo hovorila o období, keď ako mladá navštevovala Kulpín

 

Jelena Žigon dojímavo hovorila o období, keď ako mladá navštevovala Kulpín

 

O monodráme Ja, Lazar Dunđerski autora Zorana Subotičkého sa iste ešte veľa bude hovoriť a veľakrát bude predvádzaná. Premiérovo včera v Kulpíne, úryvok z nej excelentne podal známy herec Ivan Bekjarev

 

O monodráme Ja, Lazar Dunđerski autora Zorana Subotičkého sa iste ešte veľa bude hovoriť a veľakrát bude predvádzaná. Premiérovo včera v Kulpíne, úryvok z nej excelentne podal známy herec Ivan Bekjarev

 

Ednu ste ma mamko mali a Pieseň o rodnej zemi zaspievala Olivera Popadićová, najprv acapela a potom aj za sprievodu Borisa Gabríniho a potom už nasledovalo odhaľovanie busty v parku pred kaštieľom

 

Ednu ste ma mamko mali a Pieseň o rodnej zemi zaspievala Olivera Popadićová, najprv acapela a potom aj za sprievodu Borisa Gabríniho a potom už nasledovalo odhaľovanie busty v parku pred kaštieľom

 

Ednu ste ma mamko mali a Pieseň o rodnej zemi zaspievala Olivera Popadićová, najprv acapela a potom aj za sprievodu Borisa Gabríniho a potom už nasledovalo odhaľovanie busty v parku pred kaštieľom

 

Ednu ste ma mamko mali a Pieseň o rodnej zemi zaspievala Olivera Popadićová, najprv acapela a potom aj za sprievodu Borisa Gabríniho a potom už nasledovalo odhaľovanie busty v parku pred kaštieľom

 

O buste hovoril riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni a prihovoril sa aj autor busty Dr. Vladimir Jokanović, ako aj pravnuk Lazara Dunđerského Nikola Tanurdžić, ktorý spolu s príbuznou Višnjou Tanurdžićovou Bogdanovićovou bustu aj odhalili.

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Ja, Lazar Dunđerski

 

Lazar Dunđerský sa narodil 25. marca 1833 v Srbobrane. Vzdelával sa v Srbobrane, Vrbase, Sriemskych Karlovciach, Bratislave a Viedni. Bol priemyselník, obchodník, pivovarník, člen Správnej rady Matice srbskej, dobrodinec a mecén mnohých kultúrnych dejateľov. Vlastnil kaštiele v Kulpíne, Čeláreve a Sokolci. Zomrel pred sto rokmi, 13. Júla 1917. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Srbobrane.

 

N. Tanurdžić, busta L. Dunđerského, autor busty Vladimir Jokanović, Pavel Čáni a riaditeľ Múzea Vojvodiny Dr. Drago Njegovan

 

N. Tanurdžić, busta L. Dunđerského, autor busty Vladimir Jokanović, Pavel Čáni a riaditeľ Múzea Vojvodiny Dr. Drago Njegovan

 

Monodrámu Ja, Lazar Dunđerski textuálne a režijne podpisuje Zoran Subotički (zľava), ktorý predtým na svoj spôsob a nanajvýš úspešne vyrozprával a inscenoval príbeh o Lenke Dunđerskej a básnikovi Lazovi Kostićovi

 

Monodrámu Ja, Lazar Dunđerski textuálne a režijne podpisuje Zoran Subotički (zľava), ktorý predtým na svoj spôsob a nanajvýš úspešne vyrozprával a inscenoval príbeh o Lenke Dunđerskej a básnikovi Lazovi Kostićovi

 

Súčasný a niekdajší riaditeľ Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, sídliaceho v Dunđerskovom kaštieli, Dr. Drago Njegovan, riaditeľ Múzea Vojvodiny, ktoré v súčasnosti zastrešuje aj múzeum v Kulpíne a Dr. Ján Kišgeci, ktorý Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne zakladal (Foto Katarína Pucovská)

 

Súčasný a niekdajší riaditeľ Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, sídliaceho v Dunđerskovom kaštieli, Dr. Drago Njegovan, riaditeľ Múzea Vojvodiny, ktoré v súčasnosti zastrešuje aj múzeum v Kulpíne a Dr. Ján Kišgeci, ktorý Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne zakladal (Foto Katarína Pucovská)

 

Aleja velikánov je súčasťou projektu Klubu Kulpínčanov, ktorý sa pričinil o zhotovenie aj tejto jedenástej busty. Vyfinancovali ju Carlsberg a Dunđerski nadácia a dedič rodiny Dunđerskej Nikola Tanurdžić. Posledné dve busty, teda syna a otca, Đorđeho a Lazara zhotovil Vladimir Jokanović. Bustu Đorđeho Đoku Dunđerského, majiteľa kulpínskeho kaštieľa, syna Lazara Dunđerského, ktorému majetok bol po II. sv. vojne konfiškovaný, ktorého však v roku 2008 oslobodili obvinenia a bol rehabilitovaný, v kulpínskej aleji velikánov odhalili 16. 10. 2016. O odhaľovaní busty Đorđeho Dunđerského viac TU:
http://www.kulpin.net/o-nas/22-aktuality/aktuality/9689-desiata-busta-v-kulpinskom-parku

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články