Kulpínska kuchárka

Kolovrat

Kolovrat je staroveký symbol Slnka, ktorý nám poskytuje teplo a život a predstavuje zmenu k lepšiemu. Je symbolom nekonečna, cyklickosti a večného striedania svetla a tmy, dobra a zla. Kolovrat dáva ľuďom silu v tvorivej práci. Kolovrat bola tiež dôležitá pomôcka pri spriadaní nití našich mám a babičiek. Po Troch kráľoch sa s novým kolobehom prírody intenzívne rozbehávalo aj kolo nových prác. Medzi ne patrilo aj pradenie. S tým zasa súviseli priadky, ktoré bývali zakázané počas vianočných a novoročných sviatkov a pokračovali po sviatku Troch kráľov. Kolesá kolovratov sa počas fašiangov takmer neprestajne otáčali. Ženy sa na priadkach schádzali striedavo vo viacerých domoch a dievčatá sa stretávali obyčajne v jednom prenajatom dome, kde ich mohli navštíviť aj mládenci. Tieto stretnutia sa konali takmer každý večer, okrem soboty a nedele. Sobota bývala vyhradené pre kúpanie a nedeľa bola sviatočným dňom, v nedeľu sa pracovať nesmelo. Taký bol v minulosti spoločenský život, ktorý sa začínal začiatkom novembra a končil sa na konci fašiangov. Dievky a ženy s kolovratmi v rukách sa bežne stretávali na ulici.

 

Priadky v Dobanovciach (foto: Željko Čapeľa)

 

Priadky v Dobanovciach (foto: Željko Čapeľa)

 

Maľovaný kolovrat

 

Maľovaný kolovrat

 

Národopisná výstava v Spolku petrovských žien

 

Národopisná výstava v Spolku petrovských žien

 

Ukážka pradenia členiek Spolku petrovských žien

 

Ukážka pradenia členiek Spolku petrovských žien

 

Kolovrat na obraze kovačickej insitnej maliarky Evy Husárikovej

 

Kolovrat na obraze kovačickej insitnej maliarky Evy Husárikovej

 

Pradenie konopných nití sa najprv konalo iba pomocou vretena – palice, na ktorej bolo pradivo upevnené omotaním motúzom, stuhou, tkanicou – a kolovrat je novší výmysel. Etnologická literatúra zaznamenáva, že kolovrat sa začal vo väčšej miere používať od začiatku 20. storočia. Na našom vidieku vtedy nebolo domu, ktorý by nemal aspoň jedno kolovrat.

Kolovrat je drevené zariadenie používané na pradenie. Ono nahradilo ručné pradenie prstami na vretene a značne urýchlilo proces pradenia. Uvádzalo sa do pohybu stlačením nohy na pedál, ktorý pomocou páky posúval koleso. Koleso pomocou remeňového prevodu roztáčalo veľkou rýchlosťou navijak, na ktorého hriadeli bola nasadená cievka. Priadka zároveň prstami sťahovala priadzu z praslice a otáčaním vretena s cievkou prechádzala niť cez hriadeľ skrúcaná a spradená sa namotávala na cievku. Kolovraty vyrábali miestni majstri tokári (sústružníci), takže každý kolovrat bol zároveň malým majstrovským dielom jednotlivého remeselníka, čo sa odzrkadlilo na rôznorodej výrobe jednotlivých dielov a mnohé kolovraty boli aj maľované. Zvlášť tie dievocké, ktoré si dievky pri vydaji odnášali do manželovho domu ako dôležité veno.

 

Kolovrat

 

Kolovrat

 

Kolovrat je tiež staroveký symbol Slnka, ktorý nám poskytuje teplo a život a predstavuje zmenu k lepšiemu. Je symbolom nekonečna, cyklickosti a večného striedania svetla a tmy, dobra a zla. Kolovrat dáva ľuďom silu v tvorivej práci. Je to symbol všetkých Slovanov, ktorý možno nájsť na starovekých kresbách. Kolovrat je rezonátor života, má údajne tvar našej galaksie. Znamená nekonečný cyklus zrodenia a smrti.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články