Ešte v piatok, 11. júla si dolnozemskí Slováci pripravili na Detve krátke kultúrne vystúpenie na malom pódiu v rámci Dolnozemského dvora, kde slovom a piesňami poďakovali Detvancom za vrelé prijatie na 49. Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. Tiež pozvali návštevníkov zo Slovenska, aby navštívili Dolnozemský dvor a neprehliadli nedeľné vystúpenie krajanských folklórnych súborov - Krajanskú nedeľu. Program Krajanskej nedele mal názov Daj nám, ženích, daj nám vína... a bol venovaný svadobným zvykom. Vojvodinských Slovákov reprezentovali dva súbory: V pivnickom poli - SKUS Pivnica z Pivnice a Mladosť z Aradáča. Viac o tomto slovom, aj keď o všetkom omnoho viac vypovedajú krásne fotografie... TU: http://www.uszz.sk/sk/stranka/3197/dolnozemci-pod-polanou
Foto: www.uszz.sk
O 49. Folklórnych slávnostiach pod Poľanou na Detve aj TU:
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/767/detviansku-krajansku-nedelu-podporil-dolnozemsky-dvoranici
A aké dojmy si z Detvy priniesli naši predstavitelia?
„Kultúrne centrum Aradáč sa zúčastnilo na 1. Dolnozemskom dvore v rámci 41. Krajanskej nedele na Podpolianskych slávnostiach v Detve. Na stánku sme ponúkali výrobky Spolku žien Ruža, Spolku vinohradníkov, Združenia milovníkov klobás a Združenia občanov Harmónia. Prezentovali sme tu Slovákov zo Srbska, spolu s Báčskym Petrovcom a Kysáčom, " hovorí Anna Bagľašová.
Foto: Anna Bagľašová
„Aj Spolok petrovských žien bol na Detve. Varili sme tam chýrečnú svadobnú kapustu. K tomu sme odniesli ešte chýrečnejšie baranča a rôznorodé koláče. Stánok sme ozdobili ručnými prácami," uvádza Katarína Arňašová.
Foto: Katarína Arňašová
Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien, keď bolo treba prezentovať svoj spolok a Kysáč, vyparádená bola v kašmerínke. Keď však bolo treba vysúkať rukávy a zakrúcať kysáčsku sármu, rýchlo sa prezliekala do pracovného úboru. Lebo, ako hovorí, bolo treba veľa "ťapšov" nazakrúcať.
Foto: Spolok kysáčskych žien
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)