Kulpínska kuchárka

Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ

Počas SNS Asociácia slovenských spolkov žien tradične prezentuje nové tituly kníh, ktorých autorky sú ženy a ktoré tlačou vyšli medzi dvomi slávnosťami. Tak v sobotu predstavili knihy, ktoré vyšli v SVC, MSS, vo vydavateľstve Ivana Krasku v Nadlaku alebo súkromne za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v druhej polovici roka 2013 a prvej 2014. Ide o 7 kníh, ktoré sú i obsahovo i žánrovo úplne rozdielne. Sú to knihy: Zuzany Čížikovej, Blanky Fábryovej, Márie Kotvášovej-Jonášovej, Viery Benkovej, Kvetoslavy Benkovej, Kataríny Maruszovej Šebovej a Anny Kaliankovej. Prítomných pozdravila Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien, ktorá zdôraznila: „Dobré dielo sa môže a nemusí páčiť, zlé dielo sa nesmie páčiť. Cieľom tejto už tradičnej, v poradí ôsmej prezentácie ASSŽ, je preklenúť hranice mocou písaného slova a vystavať mosty spolupráce dolnozemských žien." Jednotlivé knižné tituly predstavila Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ a predsedníčka Spolku petrovských žien.

 

V. Benková, M. Kotvášová-Jonášová, Z. Čížiková, A. Kalianková a V. Miškovicová

 

V. Benková, M. Kotvášová-Jonášová, Z. Čížiková, A. Kalianková a V. Miškovicová

 

Predstavené boli knihy Zuzany Čížikovej: Literárna tvorba Jána Labátha, Blanky Fábryovej: Hlas krvi, Márie Kotvášovej-Jonášovej: Višňový lekvár, Viery Benkovej: Perličky minulosti, Kvetoslavy Benkovej: Tichá noc, svätá noc, Kataríny Maruszovej Šebovej: Kontúry prózy Slovákov v Maďarsku a Anny Kaliankovej: Krištáľová rieka slov. Mária Gašparovská urobila aj výber z diel autoriek, ktoré prečítali Miriam Murtínová, Hana Slavková, Jaroslava Slavková, Monika Bažaľová a Elenka Vršková. Dve piesne zaspieval komorný zbor Musica viva vedený dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou a trubkári CZ v Báčskom Petrovci. Na prezentácii sa zúčastnil J.E. Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, Oľga Beňová, konzulka Slovenskej republiky v Srbsku a Oľga Lauková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a Vladislav Ivičiak, farár petrovského cirkevného zboru.

 

Ján Varšo a Viera Miškovicová

 

Ján Varšo a Viera Miškovicová

 

Prezentáciu začali s dielom či doktorskou dizertáciou Z. Čížikovej Literárna tvorba Jána Labátha. Sama autorka cituje spisovateľa, keď hovorí, čo je pre neho literatúra. „ Je to sliedenie za básnickými obrazmi, je to chôdza po drôte. Čížiková ešte hovorí, že je Labáth prvým svetoobčanom v našej literatúre, že je sčítaný intelektuál, umelecky rozhľadený a učený, jazykovo obratný, o čom svedčí i skutočnosť, že sa učil 13 cudzích jazykov. Čížiková hovorí, že je pre neho príznačná nenútená a nepredstieraná skromnosť a drží sa hesla: „Urážok neboj sa a vencov nežiadaj, prijímaj ľahostajne klebety a chvály." Autorka sa zhoduje s autorom, že posledné slovo pri hodnotení literárneho diela nepovedia ani čitatelia, ani kritici, ale čas.

 

Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ

 

Kniha, ktorú by sme mohli zaradiť do literárnej kritiky nesie názov Kontúry prózy Slovákov v Maďarsku v podnázve Dolnozemská tradícia v súčasnej slovenskej próze v Maďarsku K. Maruszovej – Šebovej. Narodila sa v roku 1952, v Slovenskom Komlóši v Maďarsku. Po ukončení gymnázia v Békešskej Čabe pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a potom pôsobila na školách v Maďarsku. V knihe, kde nachádzame poznámky o autorke píše: Autorka sa pokúsila o syntetizáciu výsledkov svojich doterajších výskumov v oblasti slovenskej literatúry v Maďarsku. V rámci vybraných interpretovaných diel sa pokúsila zapojiť nové aspekty do procesu ich hodnotenia s nádejou, že takýto prístup k literatúre môže podnietiť čitateľov k aktívnej účasti pri odhaľovaní skrytých súvislostí literárnych textov slovenských autorov v Maďarsku.

 

Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ

 

Popredná petrovská poetka, Viera Benková sa dožila v dobrom zdraví úctyhodného jubilea a my jej tiež i do budúcnosti toho zdravia prajeme. A želáme, aby pero nevysychalo a aby ešte mnohé zaujímavosti zo života petrovského zachovalo. Veď už dávnejšie sa zaoberá i prozaickými textami, ktoré v mnohom dotvárajú petrovskú minulosť a v inom svetle, ako sme poznali dovtedy, nám približuje mnohé osobnosti žijúce v našom prostredí a na okolí. V jej najnovšom rukopise Perličky minulosti, píše S. Boldocký, sa vracia k historickým postavám ľudí, ktorí v tej našej alebo spoločnej histórii so Srbmi a inými národmi žijúcimi na týchto spoločných priestoroch Vojvodiny niečo znamenali alebo sa zapísali inak do minulých rokov a na mnohých sa už pozabudlo. V textoch sa prelínajú tri roviny: historická, povesťová a autorská. Preto sú Perličky minulosti skutočnými perličkami, nad ktorými sa neraz i pousmejeme, ale i slzu vyroníme. A tak získavame kompletnejší a zaujímavejší obraz o niektorých javoch alebo ľuďoch z Petrovca alebo okolia.

 

Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ

 

Pomerne zriedkavé sú knihy a zvlášť romány pre dospievajúcu mládež, akým je práve román Višňový lekvár M. K. Jonášovej, ktorá sa narodila roku 1957 v Kovačici. Vyštudovala na Filozofickej fakulte odbor Slovenský jazyk a literatúra v Novom Sade. Neustále sa zaoberá krásnym slovom či už v podobe moderovania, recitovania, učenia slovenčiny na škole, hrania divadla alebo organizovania kultúrnych podujatí, kde je umelecké slovo vždy v strede pozornosti a neustále ním narába. Románik Višňový lekvár je zaujímavé a zábavné čítanie nielen pre deti a mládež, ale i starší sa pri čítaní rozpamätajú na vlastné pestvá, keď boli deťmi. Neraz nechuť ísť do školy, byť stoj čo stoj chorý, ubziknúť poza školu a malý milión iných prehreškov z detstva, ktoré vyvolajú úsmev a zároveň nostalgiu, že sa už tie časy nevrátia nachádzame v tomto zaujímavom čítaní.

 

Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ

 

Zo súčasnej literatúry sa vraciame na literatúru staršiu zo začiatku 20. st. a to je Hlas krvi autorky Blanky Fábryovej. Žila v rokoch 1893 -1964. Bola dcérou dolnozemského historika a profesora gymnázia v Petrovci Jozefa Maliaka. Na obdobie, v ktorom žila bola mimoriadne aktívna, písala, tvorila, činila sa okolo divadla, horlila za emancipáciu žien.

Román Hlas krvi hovorí o večnej téme vysťahovalectva, neprebolenej nostalgii niektorých ľudí vrátiť sa zo zámoria na Slovensko, podporovať hospodárstvo, umožniť ľuďom lepšie žiť, ale len keď celé dočítame, zistíme, či vo veľkej biede, aká bola na Slovensku je možné vybudovať kúpele, vyrovnať sa s tým, čo sa všetko zmenilo za tých 20- 30 rokov čo tu nežili a byť povedomým Slovákom, keď vidíme ako sa odnárodňujú tí jednotlivci, ktorým sme slepo verili. Hlas krvi môže byť osudový? Láska, čo i tá romantická aj ku krásnej slovenskej prírode, ale aj k osobe je nepostrádateľná? Láska ak je skutočná hory prenáša...

 

Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ

 

Knižočku Tichá noc, svätá noc napísala Kvetoslava Benková. Ide o vianočné piesne opatrené notami a vinše, koledy, veršíky. Ján Lačok napísal: Benková neúnavne viac ako 40 rokov vinše a piesne zapisuje a zbiera a zachováva pred zabudnutím. Zozbierala ich od svojej starej mamy a iných starších ľudí, ktorí sú už dávno nie medzi nami. V knižočke sa nachádza i malý receptár s príležitostnými receptami pre Vianoce alebo sviatok Troch kráľov. A jestvuje i CD nosič, kde sú dané piesne, práve tak, ako ich autorka naznačila i v textoch. Žiaľ, tejto prezentácie sa nedožila.

 

Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ

 

Knihu básní Krištáľová rieka slov podpisuje A. Kalianková, rodáčka z Rumunska. Básne sú podelené do niekoľkých celkov. Okrem hesla, ktoré sa opakuje a znie Keď krásna láska pokračuje... Sú i časti, ktoré majú i citáty z Biblie a to Nesúďte, aby ste neboli súdení (Evanjelium podľa Matúša) a ...Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje." (Evanjelium podľa Lukáša), „...avšak radostné srdce má stále hody." (Príslovia), „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete: klopte a bude vám otvorené." (E. podľa Matúša). Bezpochyby by vás oslovila alebo prekvapila i skutočnosť, že prvých 13 básní začína so slovom keď...prechádzaš, keď vietor... Druhá časť básní zase je pomenovaná samými slovesami a temer všetky sú v minulom čase. Tretia časť je najdlhšia a obsahuje v samom pomenovaní mnoho podstatných mien a v poslednej akoby poetka práve chcela naznačiť, že nejde o žiadny koniec používa proste v pomenovaní každej básne sloveso v neurčitku pokračovať...písaním, pokračovať bez odpustenia... atď.

 

Text: Katarína Pucovská a Mária Gašparovská

Foto: Martin Pucovský

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články