Kulpínska kuchárka

Pri tvorbe sa mi stíši rytmus srdca

Rozhovor s prvou dámou slovenskej dolnozemskej literatúry VIEROU BENKOVOU, nedávno ocenenou Spolkom slovenských spisovateľov zo SR za celoživotné dielo, prináša najnovšie číslo Literárneho týždenníka, časopisu ktorý čoraz viac priestoru venúva literárne činným Slovákom mimo územia materskej krajiny (jeho obsah možno prečítať TU). Autorkou článku je Mária Bátorová a so súhlasom redakcie ho v úplnosti preberáme.

 

Rozhovor s VIEROU BENKOVOU

 

Viera Benková sa narodila 23. apríla 1939 v Báčskom Petrovci v remeselníckej rodine. Matka pochádzala zo Slovenska, z Čičmian. Základnú školu a gymnázium ukončila v rodisku. Na Filologickej fakulte v Belehrade vyštudovala český a slovenský jazyk a literatúru. V roku 1962 sa ako štipendistka zamestnala v novinách Hlas ľudu, kde pracovala ako stály člen redakcie do roku 1967, neskôr ako externá spolupracovníčka do roku 1975. Členkou redakcie literárneho časopisu Nový život bola v rokoch 1965 – 1978. Keďže sa s rodinou v roku 1969 presťahovala do Belehradu, od roku 1975 žila na voľnej nohe. Roku l980 sa zamestnala v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, kde pôsobila do roku 1992, keď odišla do dôchodku a presťahovala sa z Belehradu do Petrovca. V roku 1967 ju prijali do Zväzu spisovateľov Juhoslávie a v roku l985 aj do Spolku spisovateľov Vojvodiny, kde niekoľko rokov bola členkou Zhromaždenia a spolupracovníkov Vydavateľstva Stražilovo v Irigu a Novom Sade aj v správe literárneho stretnutia Brankovo kolo v Sr. Karlovciach. Je zastúpená vo svetových antológiách v Indii, Švédsku, v esperante v Brazílii... Od roku 1990 je členkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Žije v rodisku. Od roku 1964 vydala mnoho kníh poézie a prózy či publicistiky i originálnu antológiu slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Plášť bohyne a v tomto roku vydáva aj antológiu autoriek-prozaičiek Studienky. Tohto roku získala Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo. Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o rozhovor.

 

http://www.literarny-tyzdennik.sk/

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články