Kulpínska kuchárka

IN MEMORIAM Prof. dr Veselin Lazić (1936-2014)

Dostala sa nám smutná správa, že v piatok 12. decembra, po ťažkej nemoci, umrel v Novom Sade, vo veku 78 rokov, profesor Poľnohospodárskej fakulty dr Veselin Lazić. Odišiel do večnosti nečakane, práve tak ako čo nečakane prichádzal vždy medzi kolegov na novosadskej fakulte , s novými tvorivými ideami . Človek čulého, rozvážneho, veselého a zároveň aj nepokojného a bojovného ľudského ducha odchádza do spomienok. Neúnavný hájnik na vojvodinských poliach, ochranca poľnohospodárskych dejín, tradícii a kultúrneho dedičstva a zároveň aj obranca prirodzeného práva sedliaka a jeho rodiny – žiť dôstojne, v súlade so súčasnou dobou.

 

IN  MEMORIAM  Prof.  dr  Veselin Lazić  (1936-2014)

 

Veselin Lazić podnikal „rovinolezecké" túry a pochody s početnými jeho nasledovateľmi, aby zjednotil poľnohospodárov v snahe vymôcť si lepšie hospodárske postavenie. Organizoval celoživotné školenie sedliakov formou odborných prednášok po vojvodinských dedinách ako aj prostredníctvom zimných seminárov v turistických strediskách Srbska. Jeho erudíciu, vedeckú tvorbu a šľachetnú prácu na poli národnom, som opísal v časopise „Iz istorije poljoprivrede"(Z dejín poľnohospodárstva), v odbornom hlásniku, ktorý založil profesor Lazić so svojimi kolegami.

Duchovným vodcom, čiže spiritus movens vo všetkých aktivitách pri zakladaní Kultúrnohistorického spolku „Proleće na čenejskim salašima"- PČESA (Jar na čenejských salašoch), Vojvodinského združenia pre poľnohospodársku techniku v Novom Sade, Etno-festivalu fotografie a filmu „Paunovo pero"(Pávie pero) v Gospođinciach, ako aj Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, bol práve profesor Veselin Lazić, nadšenec a obdivovateľ starých a nových strojov, dedinských tradícií a mestských vibrácií novej doby. Schopnosť koučingu ako hnacieho procesu, ktorým sa rozvíjajú a uvoľňujú osobné potenciály v individuálnej práci využil na motivovanie početných kolegov – profesorov a nasledovníkov – študentov k dobrovoľníctvu a kreativite. Podarilo sa mu každému votkať niť jemnocitu a iracionálnej vzdorovitosti, aby vytvoril dominantnú črtu tímovej práce, ktorá sa prejavovala racionálnymi úspechmi vo forme výročných vedecko-odborných konferencií, zborníkmi prác na určité kultúrno-historické alebo etnografické, niekedy aj celkom obyčajné čenejsko-salašské témy, jedinečné vo svete. Z týchto publikácií by bolo treba v múzeu v Kulpíne urobiť osobitnú výstavu, ktorá by bola svedectvom uctievania hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Bez jeho úpornosti, odovzdanosti novým ideám a výraznej motivácii pre zachovávanie dedičstva, uvedených inštitúcií by ani nebolo.

Prof. dr Veselin Lazić bol nadšený Vojvodinou a jej všetkými zložkami. Slávil pravoslávne tradície, avšak uctieval osobitosti národnostných menšín. To sa zvlášť prejavilo začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď každoročne organizoval v strede Nového Sadu prehliadku starých svadobných obyčají. Po mnohých desaťročiach sme tak mohli vidieť vo folklórnom svadobnom zástupe aj mladomanžela a mladuchu v slovenskom starodávnom kroji, s pierkom so stužkami a veľkou partou. Zvláštnosťou tých podujatí bola skutočnosť, že ony neboli iba folklórnymi prehliadkami ale aj skutočnými sobášmi. Manželský sľub daný pred matrikárom bol platný.

Po odchode do výslužby neodhodil pero a nezanevrel na svoje poslanie. Založil nové združenie poľnohospodárov ktoré sa domáhalo dôstojných podmienok pre svoj život a prácu – „Klub 100P plus". Združenie vydáva aj svoj časopis s krátkym názvom AR - Agronomska revija. Profesor Lazić ani tam nešetril svoje pero, pred ktorým neboli ušetrené ani byrokratické úrady, ktoré často zabúdajú na sedliakov.

Mnoho ďalšieho dobrého je poznačené pečaťou neúnavného profesora Veselina Lazića. Zostáva po ňom veľké nesmrteľné dielo. Aj pre neho platí výrok srbského velikána Petra II. Petrovića Njegoša: Blago onom ko dovijeka živi, imao se rašta i roditi.

 

Ján Kišgeci

 

Profesor Veselin Lazić bude pochovaný 15. decembra, o 11.15 hodine na Novom cintoríne v Novom Sade.

 

Časopis „Iz istorije poljoprivrede"(Z dejín poľnohospodárstva), ktorého redaktorom bol Veselin Lazić si možno prečítať TU:

http://www.kulpin.net/files/06.05.2012-iz_istorije_kulpinskog_muzeja.pdf

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články