Pravoslávny svet, ktorý sa riadi podľa starého juliánskeho kalendára Nový rok víta o polnoci z 13. na 14. januára a 13. január je teda podľa tohto kalendára posledným dňom v roku. Zasvätený je svätej Melánii. K pravosláviu sa vo svete hlási približne pol miliardy kresťanov. Najpočetnejšou je ruská cirkev a najviac pravoslávnych veriacich je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, až okolo 200 miliónov. Okrem v Srbsku, Čiernej Hore, Poľsku... pravoslávnych veriacich jesto aj v Česku asi 40 tisíc a na Slovensku asi 70 tisíc. Aj na Slovensku sa v tento večer konajú "veselice". K pravosláviu sa tam hlásia prevažne príslušníci rusínskej národnosti a to v Prešovskom kraji. Jedna časť Rusínov už Vianoce oslávila 24. decembra.
Tradičný ohňostroj pred Chrámom svätého Savuv Belehrade (Foto: M. Labudović)
14. január je v pravoslávnom kalendári pomenovaný ako Deň obriezky Spasiteľa - Obrezanje Gospodnje; Sveti Vasilije Veliki, Nova godina. Ten deň je zároveň ôsmym dňom po narodení Ježiša Krista. Cirkev tento deň označuje červenými písmenami a ľudovo sa on pomenúva aj "Mladi Božić" a Srbi ho tiež volajú Pravoslávny alebo aj „Srbský" nový rok.
Ide teda o cirkevný sviatok a v chrámoch si v rámci slávnostných liturgií Vasilia Velikého pripomínajú obriezku Ježiša Krista. Hlavná liturgia sa vo väčšine chrámoch začne o 10:00, avšak pred ňou je ešte takzvaná „utiereň", čo sú raňajšie bohoslužby. Po liturgii sa veriaci stretnú pri spoločných modlitbách a to je takzvaný novoročný „molebden", kde sa modlia za úspešný rok a dobrú úrodu.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)