Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Zuzany Chalupovej (*5. február 1925, Kovačica - †1. august 2001, Belehrad,) , v Galérii insitného umenia v Kovačici dnes slávnostne otvorili výstavu reprezentatívnych diel tejto svetoznámej maliarky. Zuzana Chalupová bola prvou maliarkou v Kovačici, no kresliť začala dosť neskoro. Najprv sa venovala vyšívaniu a stala sa najlepšou vyšívarkou vo svojej dedine. No potom sa rozhodla vytvoriť si vlastný svet v maliarskom umení. Namaľovala takmer 3000 obrazov a usporiadala okolo stovky vlastných výstav. Jej obrazy žijú predovšetkým svetom šantiacich detí. Zachytávajú atmosféru a kolorit dediny plnej detí, ich smiechu, hier. Deti maľovala od začiatku. Nemala vlastné, tak sa s nimi tešila na obrázkoch. Dospelých maľovala rovnako ako deti.
Chalupová bola spolu s Martinom Jonášom jednou z najvýznamnejších protagonistov kovačickej naivy a jej obrazy sa dnes nachádzajú v mnohých múzeách, galériách ako aj v súkromných zbierkach po celom svete. Svoje diela vystavovala ako v Srbsku a na Slovensku tak aj vo svete (napr. v mestách ako sú: Paríž, New York, Rím, Viedeň, Bonn, Zürich, Kodaň, Štokholm, Düsseldorf, či Ženeva).
Mama Zuzana, - ako ju v celom svete volali, - mnohé obrazy, ako aj finančné čiastky venovala na humanitárne ciele. Jej dary šli na fond UNICEF, UNESCO, na zbierky pre utečencov, hladujúce deti, na dobročinné akcie Červeného kríža a do početných charitatívnych organizácií.
S manželom nemali deti a tak si svojimi obrazmi stvorila svet, kde bolo plno detí a vymyslela si svoju Katku, ktorá bola prítomná na každom obraze
Najčastejšie kreslila situácie z každodenného života a práce, ako aj kŕmenie domácich zvierat, pranie bielizne, dojenie kráv, okopávanie kukurice a iné aktivity, ale aj hry
Pravidlom je, že všetky jej postavy majú detské tváre, vrátane dospelých, ktorí však majú brady a fúzy
Pavel Babka a Galéria Babka Kovačica vydali monografiu Zuzany Chalupovej
Zuzana Chalupová získala za svoje životné dielo vysoké ocenenie.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov