„Ja, akademická maliarka Zuzka Medveďová z Petrovca, celé svoje dielo, ktoré som vytvorila pod vysokým báčanským nebom a tak čudesne krásne kopiacimi sa oblakmi nad žatevnými poľami mojej Podhory a rodiska, teraz životom a prácou uzavreté venúvam svojim drahým rodákom, Petrovčanom a krajanom v Juhoslávii. S veľkou láskou a zriekaním som ho tvorila a do ich lásky ho porúčam.
Nech ho milujú s takou láskou ako som ja milovala ich." Napísala krátko pred smrťou svoj životný a umelecký testament prvá akademická maliarka z radov tunajších Slovákov, na základe ktorého značná časť výtvarného diela Zuzky Medveďovej sa dostala do jej rodiska. Do rodného Petrovca bola prenesená aj urna s jej popolom a v dnešný deň pred 30 rokmi (3. marca 1985) bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne.
Akademická maliarka Zuzka Medved'ová patrila k prvým ženám spomedzi Sloveniek (aj tých na Slovensku), ktoré dosiahli takýto akademicky titul.
Maliarka sa venovala figurálnej kompozícii, krajinomaľbe a kvetinovým zátišiam
Účastinná spoločnosť tlačiareň Kultúra Báčsky Petrovec, ako prvý zväzok v Edícii Ateliér v roku 1998 vydala monografiu Zuzka Medveďová, výtvarné dielo, autorov Jána Kišgeciho a Vladimíra Valentíka, s týmto obrazom „Petrovské dievča v kroji " na titulnej strane
Obrazy Zuzky Medveďovej sú nahustené slovenským dolnozemským koloritom
Dielo Zuzky Medveďovej ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci
Zuzka Medveďová očami a štetcom akademického maliara Pavla Čániho
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)