Generálny biskup Evanjelickej a.v. cirkvi (ECAV) na Slovensku Miloš Klátik so spolupracovníkmi pobudol na dvojdňovej návšteve v Srbsku. V sobotu sa v Báčskom Petrovci zúčastnil na kňazskej konferencii, kde pri príležitosti Roku Ľudovíta Štúra pripravil prednášku o Štúrovi ako významnej evanjelickej osobnosti, ktorá stála pri formovaní moderného slovenského národa a kodifikácii spisovného slovenského jazyka. Taktiež prisluhoval i Večeru Pánovu kňazom našej cirkvi. Včera, spolu s biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuelom Vrbovským, sa zúčastnil na predpoludňajších službách Božích v petrovskom kostole. Vzácnu delegáciu úvodom privítal zborový farár Vladislav Ivičiak. V delegácii bol i MUDr. Imrich Lukáč, generálny dozorca ECAV na Slovensku s manželkou a inžinier Dušan Vagaský, riaditeľ GBÚ ECAV.
Domáci viery a vzácni hostia
Samuel Vrbovský, Miloš Klátik a Vladislav Ivičiak
Samuel Vrbovský a Miloš Klátik
Služby Božie sa začali pôstnym predspevom Ó, Ježiši, Tvoje umučenie daj, nech nám hriešnym slúži na spasenie. Téma 4. pôstnej nedele je Chlieb života a preto generálny biskup v kázni hovoril aj o pocitoch neistoty, s ktorými všetci zápasíme, tiež o nebezpečenstve hriechu, ktoré na nás číha a o Ježišovi ako ochrancovi, o Ježišovi ako chlebe života, ktorý potrebuje kresťan na prekonanie neistoty a víťazstvo nad hriechom. „Ježiš, ako chlieb života, prináša život a preto sa máme radovať," zdôraznil Miloš Klátik.
Zvesťou slova Božieho na službách poslúžil PhDr. Miloš Klátik, PhD., generálny biskup ECAV na Slovensku
Vedenie cirkevného zboru vzácnym hosťom odovzdalo symbolické darčeky, tkané uteráky
Imrich Lukáč, Samuel Vrbovský, Miloš Klátik a Vladislav Ivičiak
Generálny dozorca Evanjelickej cirkvi na Slovensku Imrich Lukáč sa v mene celej slovenskej evanjelickej cirkvi poďakoval Slovákom v Srbsku za všetko čo urobili a robia v zachovaní slovenského povedomia a evanjelického vierovyznania.
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)