Vo veku 83 rokov dnes umrel univerzitný profesor Daniel Dudok.
Daniel Dudok sa narodil roku 1932 v Erdevíku. V rodisku skončil základnú školu a maturoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Študoval na Filozofickej fakulte v Belehrade najprv srbochorvátsky jazyk a juhoslovanské literatúry, potom český a slovenský jazyk a literatúru. Od roku 1958 pôsobil na Filozofickej fakulte v Novom Sade, najprv ako asistent na predmete staroslovienčina a po založení študijnej skupiny slovenský jazyk a literatúra vyučoval väčšinu jazykových predmetov. V období rokov 1975 až 1977 bol riaditeľom Slovakistického ústavu a potom, od roku 1977 do roku 1979 prodekanom Filozofickej fakulty v Novom Sade. V období rokov1966 -1970 pôsobil ako hosťujúci profesor na Univerzite Komenského v Bratislave.
Lingvistické práce Daniela Dudka boli orientované na domácu jazykovú situáciu a na potreby slovenského jazykového spoločenstva vo Vojvodine. Zaoberal sa dialektológiou a jeho doktorská dizertácia bola o pivnickom nárečí, ktorú obhájil roku 1966 na Filozofickej fakulte v Novom Sade a ktorá bola knižne vydaná roku 1972 ako Nárečie Pivnice v Báčke. Knihu pod názvom Priezviská Slovákov v Juhoslávii vydal v roku 1998. Pod názvom Z konca našej ulice roku 2009 v Slovenskom vydavateľskom centri vyšla knižočka príspevkov vzťahujúcich sa predovšetkým na jeho detstvo. Afirmoval sa aj ako prekladateľ srbských spisovateľov do slovenčiny.
Meno Daniela Dudka je zapísané zlatými písmenami aj v dejinách Spolku vojvodinských slovakistov. Bol jedným z jeho zakladateľov a tiež aj jeho prvým predsedom.
Pohreb profesora Daniela Dudka bude zajtra v Dome smútku v Báčskom Petrovci so začiatkom o 16-tej hodine.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)