Kulpínska kuchárka

Padina Jána Bačúra a kovačická insita

Nadácia Babka z Kovačice a Banátske kultúrne stredisko z Nového Miloševa srdečne pozývajú na 54. samostatnú výstavu Jána Bačúra, nositeľa tradičných znalostí slovenského insitného maliarstva v Srbsku, pomenovanú Moje rodisko, moja Padina, môj Banát. Vernisáž bude v sobotu 3. októbra 2015 o 11. h v Galérii Babka v Kovačici, Masarykova 65. Výstavu otvoria: Dr. Miodrag Maticki, podpredseda Matice srbskej a Pavel Baláž, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku. Pozdrav autorovi zo Slovenskej republiky prinesie Ing. Ivan Ševčík. V ten istý deň o 12. h v miestnostiach Galérie insitného umenia v Kovačici, Masarykova 65, otvoria 64. Salón insitného umenia. Výstava Jána Bačúra v Galérii Babka potrvá do 31. októbra 2015.

 

Padina Jána Bačúra a kovačická insita

 

Výtvarný kritik a kunsthistorik Vladimír Valentík sa o výtvarnom diele Jána Bačúra takto zmieňuje:

„Padina hádam od svojho založenia roku 1806 nemala lepšieho a pozornejšieho výtvarného kronikára od insitného maliara Jána Bačúra. On svojej osade venoval seba. Určite nie náhodou si zvolil ešte kedysi na začiatku svojej tvorby iba jeden výtvarný motív - svoje rodisko.

A čo môže človeka tak pripútať k niečomu, ak nie láska?!

Neúprosné plynutie času láske k rodisku Jána Bačúra pridalo jednu novú dimenziu - nostalgiu a potrebu - ako zastaviť čas? Ján Bačúr, ako i mnohí iní Padinčania - bol svedkom postupnej zmeny výzoru a spôsobu života v jeho rodisku, no na rozdiel od iných- pokúsil sa zastaviť plynutie času maľovaním a tak zaznamenať natrvalo filigránskou zručnosťou ulice, domy a studne svojho rodiska, ako i život, prácu a podobizne svojich spoluobčanov, susedov a rodákov.

Ján Bačúr maľuje teda svoju osadu a jej ľudovú architektúru. Na obrazoch sú zveličené skutočné, konkrétne domy z jeho ulice, jeho rodný dom, Kominkova krčma, stará padinská škola, studňa a často je namaľovaná i zvláštna stavba padinského kostola. Druhú časť svojej maliarskej tvorby Ján Bačúr venoval ľuďom, svojim spoluobčanom a tradičným poľnohospodárskym prácam v poli, ale i na sedliackom dvore. Tretia časť maliarskej tvorby Jána Bačúra je venovaná portrétom. Portrétová tvorba je zriedkavá medzi insitnými maliarmi, no v maliarstve Jána Bačúra má významné miesto. Na jeho portrétoch sú znázornení hlavne skutoční ľudia a pri ich zobrazovaní Ján Bačúr má vždy na zreteli psychologickú dimenziu ich osobností.

Teplé farby a ich súlad na obrazoch Jána Bačúra dojímajú páčivosťou. Ich voľba prilieha znázornenému ročnému obdobiu. Pri letných a jesenných výjavoch dominujú odtiene okerovej farby polí a belasá obloha. Pri znázorňovaní zimnej krajinky okerová farba sa z polí premiestňuje na oblohu a belasobiela farba oblohy sa zosúva dolu na polia a dedinu v podobe snehovej prikrývky. Podstatnú zložku Bačúrových malieb však tvorí pevná a čistá kresba ako základ jeho maliarskych výjavov.

Na obrazoch Jána Bačúra čas zastal. Jeho rodisko zostáva večne žiť na jeho pestrofarebne vylíčených padinských dolinách ročných období odrazu.

Minucióznym insistovaním na detailoch pri maľovaní svojich figurálnych kompozícií umiestnených v dedinskej vedute alebo v krajinke Ján Bačúr nám vlastne odkazuje, že mnoho vlastného času treba investovať pri maľovaní, aby sa čas zastavil, lebo zastaviť čas na plátne s toľko lásky, ako to robí Ján Bačúr, si vyžaduje výnimočnú trpezlivosť a pedantnosť."

 

Padina Jána Bačúra a kovačická insita

 

Ako hodnotí Bačúrovo dielo Slobodan Sanader, kunsthistorik a výtvarný kritik a Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka Kovačica si možno prečítať TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8390-vona-a-tichost-padinskych-poli-v-belehrade

Padina Jána Bačúra a kovačická insita

 

 

V ten istý deň, v sobotu 3. októbra o 12. h v miestnostiach Galérie insitného umenia v Kovačici, Masarykova 65, otvoria 64. Salón insitného umenia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články