Kulpínska kuchárka

Skryté v Skrinke

Jednozubý úsmev a Mikuláš, čo to vo vreci skrývaš sa skryjú do Skrinky, aby mohli vyvábiť úsmev aj nevidiacim deťom, ale aj deťom hovoriacim väčšinovým jazykom. Ide o projekt Novosadskej novinárskej školy, ktorý bol určený menšinovým spoločenstvám v Srbsku, konkrétne autorom detskej tvorby. Medzi osem najlepších literárnych prác napísaných v jazykoch menšinových spoločenstiev a zaslaných na súbeh nazvaný Kovčežić (Skrinka), ktoré budú preložené do srbčiny a upravené do zvukových príbehov, sa dostali aj dve úvodom spomenuté poviedky našej mladej spisovateľky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorej vlani vyšla prvá kniha poviedok pre deti Jednozubý úsmev.

 

Skryté  v Skrinke

 

Na súbeh Kovčežić (Skrinka) bolo zaslaných vyše 50 poviedok pre deti. Porota z nich vybrala po dve chorvátske, rusínske a slovenské a jednu maďarskú a jednu rumunskú poviedku. Podľa ich názoru, ide o kvalitné práce so súčasným dejom a ktoré obsahujú tiež aj zaujímavé prvky ľudovej tradície. Na základe uvedených poviedok budú nahraté audio-poviedky s profesionálnymi ilustráciami a prekladom do srbčiny. Porota pochválila, okrem iných, aj poviedky Anety Lomenovej, Márie Kotvášovej-Jonášovej a Miroslava Macháča.

 

Skryté  v Skrinke

 

Konkurz vypísala Novosadská novinárska škola, ktorá na takýto spôsob chcela prispieť k zachovaniu kultúrnej a jazykovej identity menšinových národnostných spoločenstiev v Srbsku a k zveľadeniu kreativity a štandardného jazyka. Zvuková forma poviedky umožní tvorcom literatúry pre deti, aby svojim prácam pridali dodatočné hodnoty, oživujúc ich v novom mediálnom formáte. Takú formu budú môcť sledovať i zrakovo postihnuté a slepé deti a k rozvoju interkulturálnosti prispeje i prednes týchto rozprávok po srbsky.

Viac o projekte TU: http://www.slovackizavod.org.rs/vesti/vid/13670

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články