Kulpínska kuchárka

28. október

Andrej Beredi

28. október

     Je hmlistý jesenný deň.
Na tvárach hniezdi žiaľ.
Hľa, niečo šepká tomu ten
     A to sa šíri diaľ a diaľ.

V dedine rušno. Všade moc ľudu.
     Ale nebude žiaden ples.
To smutný zástup. Dnes vešať budú.
A za vlasť ôsmi zhynú ešte dnes.

Svoj hrozný pohľad každý upiera
     Na lotrov tých katov ľudu.
A jedna myšlienka v mysli sa zviera:
     „Počkajte, i vám súdiť budú."

Dnes vešať budú tí lotri špatní
     Osem hrdinských tiel
A títo i pred smrťou šepcú:
„Naše dielo dosiahne svoj cieľ."
     A ľud hrdinom sľubuje,
     Že dokončí ich dielo
A potom sa všade žiť bude
     Slobodne a veselo.

Už nieto lotrov. Už naši prišli.
     Či je to iba sen?
To je skutočnosť, ktorá nám hlása:
     „Už prišiel slobody deň."

Ondrej Beredi, 1949
(venované 28. októbru 1941 kedy v Petrovci popravili mladých revolučných ľudí, ktorí sa nechceli podriadiť fašistickej nadvláde a okupácii maďarského vojska.)

 

28. október

 

Andrej Beredi (1933 – 1996) sa narodil v Erdevíku 21. novembra 1933. Po ukončení základného vzdelania v rodisku, absolvoval slovenské gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci (1945 – 1951). V roku 1951 sa zapísal na pravoslávnu teologickú fakultu v Belehrade. Pôsobil ako farár v období rokov 1955 – 1974, seniorom bol v rokoch 1974 – 1983 a biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii od roku 1983 až do svojej smrti roku 1996. Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta v Bratislave mu roku 1989 udelila titul čestného doktora.

 

Všetci erdevícki farári, Andrej Beredi v hornom rade v strede

 

Všetci erdevícki farári, Andrej Beredi v hornom rade v strede

 

Andrej Beredi ako žiak začal písať najprv veršovanky a básne, potom úvahy a články a neskôr aj väčšie literárne útvary v slovenskej reči. Po II. sv. vojne prežíval zložité dobové pomery, kedy náboženstvo a cirkev museli byť bokom od politického a spoločenského života. Napriek tomu, jeho kontakty so slovakistami, pedagogickou inteligenciou, literárnym zázemím slovenskej Vojvodiny boli čulé.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články