Kulpínska kuchárka

Petrovčan Ondrej Koza, „tarzán" v austrálskom „bushi" – džungle

Píše Ján Kulík z Austrálie

 

Koľko sa pamätám, vždy mal „ľahké bačkory". Bol šikovný, veselý, všade dobehol. Raz, dávno, tam začiatkom 60-tých rokov, bol aj členom feriálneho združenia v Petrovci. Robili sme „túry partizánskymi chodníkmi" - po Srieme. Tuším, bolo to asi v roku 1963 jednu takú skupinu, nás asi 50 feriálnikov, Ondro, ako vedúci cesty, viedol do Karloviec, odtiaľ, ale neviem ako, stúpali sme na „Iriški Venac", najvyšší kopec Fruškej hory. Tu, v nejakej ubytovni sme nocovali. Všetci spolu v jednej hale. No nie všetci spolu, lebo dievčatá boli na druhom poschodí a chlapci na povale.

 

Ondrej Koza v Austrálii s uloveným krokodílom

 

Ondrej Koza v Austrálii s uloveným krokodílom

 

Pripravili nám tam aj večeru. Pravú „partizánsku". Riedka polievočka, posypaná nejakým syrom a bolo tam aj zopár rezancov. Zjedli by sme aj to. S chuťou, lenže to mäsko, ktoré použili na varenie polievky, určite bolo, ak nie z capa, tak zo starého barana. Poriadne to zasmradilo celú budovu. Ráno sme ešte dostali aj nejaké raňajky a poď dolu svahom. Nejako sme sa dostali do Kamenice, tu nasadli na loď a plávali dolu Dunajom do Nového Sadu.

Po vystúpení z lode, pochodovali sme vedľa „Banoviny", smerom na „Progres" a tu sme zatočili do „Železničnej" ulice, lebo vtedy ešte nebola táto súčasná, „nová" stanica. Ulica, ako každá mestská, bola lemovaná obytnými budovami a hádam z každého okna vykúkala nejaká mestská frcľa. Pravda, dohadzovali nám nie len krásne pohľady, ale aj šteklivé slová. Pochodoval som s Ondrom Kozom a Jánom Struhárom. Títo dvaja nadväzovali konverzácie s tými čipernými frcľami, takže nezadlho zvyšok kolóny už bol na stanici a my, no len niekde na pol cesty. Pozreli sme na hodinky a už bolo len 10 minút do odchodu vlaku. Frcle, nefrcle, bežali sme, ako nám sily stačili. Dobehli sme na stanicu a videli, ako sa posledný vagón vlaku tratí. Čo teraz? Ondro bol vedúcim cesty, u neho boli všetky lístky a formuláre... Nič. Hádam tí tam nejako uhovoria sprievodcu a prevezú sa do Petrovca a aj my sa nejako vynájdeme.

Vtedy Novým Sadom ešte nebehali taxíky, ale tu bola stanica fiakrov. Zjednali sme si jedného a ten, pravda za poplatok, odviezol nás do Rumenky. Už sme boli len nejakých 16 km. Od Petrovca.

Varadínska cesta ešte nebola asfaltová, lež stará letná, prachová a toho prachu bolo po členky. Vyrazili sme smerom na Petrovec. Tam v diaľke sa nebo osvecovalo. To bol Petrovec. Teraz sme stúpali strmšie, ako na „Iriški Venac". Prišli sme aj ku „Tretej studni", tej, kde starý Vencli na ceste do Majerov, vyťahoval tritisícty furkovec. Spamätal som sa aj na to. Po takých troch hodinách „partizánskeho" kroku, dorazili sme aj do „Vrbary". Práve pred koncom tanečného večierka.

Ešte sme si zopáraz zatancovali a poď domov. Neviete si ani len predstaviť, ako ma bolel každý sval? Nebol to žart, pochodovať celú sobotu a nedeľu.

Nezadlho po tejto „avantúre", dopočulo sa mi, že Ondro Koza, Ján Jagoš a Ondro Krnáč „zdupkali" a to až do Austrálie. Konečne, Ondro tu už mal rodinu, Pálenkášových, Belániových...

V tie prvé dni v „Novom svete" vynachádzali sa, ako len vedeli. Oberali aj hrozno, aj chmeľ... až sa nejako vykryštalizovali ich životné púte.

Ondro Krnáč si tu našiel aj frajerku, budúcu manželku, Talianku. Založil si rodinu a začal robiť v dielni na oprávku starých pneumatík, „Tyre Lug". Tu som ho už zastihol aj ja. Aj mne to bola, ak zabudnem na prácu v kompánii „Frozo", kde som dva týždne premetával zmrznutý hrach, mrkvu, karfiol..., bola prvou zastávkou. V „Tyre Lug" som osem mesiacov vyrezával vzorky do reparovaných gúm. No nie len ja, ale bol tu ešte aj Štefan Bovdiš, Ján Medovarský, ba zamestnal sa tu aj Jozef Maďar.

Ján Jagoš, tiež petrovský Tarzán, trochu si „odbehol" na krokodílov, ale rýchlo sa aj vrátil. Nepozdávala sa mu tá robota. Keďže doma robil vo „Výstavbe", ako murársky robotník, zohnal si aj tu primeranú prácu. Muroval. Vlastne on nám, pravda za pomoci nás laikov, vymuroval aj „Slovenský dom".

Ondro skúsil trópy, život v divočine a pozdávalo sa mu to. Cez sezónu (suchú, keď nie sú letné monzúny) lovil krokodílov. Dral ich a kožu predával priekupníkom. Tu sa dobre mohlo zarobiť. A aj zarobil. Keď prišli monzúny, vtedy prešiel do baníckeho mesta Mt. Isa a bol baníkom. Aj tu bol dobrý peniaz. Teda, robil striedavo. Lovec, baník, lovec... Všetko by to išlo svojou koľajou, keby si nevopchali aj sem nos „zelení" a rôzni „ochrancovia" prírody. V roku 1970 vyšiel zákon zákazu lovenia krokodílov. Vraj ich počet sa drasticky znížil. Stratíme krokodílov. Ako prišli k tomu uzáveru? Nuž...opadol počet tých, čo krokodíly zožrali. Ba čo viacej, títo „ochrancovia" robili taký nátlak, že nastal kolaps aj na trhu krokodílích koží.

Nie všetci lovci zahodili svoje pušky. Vláda im povolila zbierať krokodílie vajíčka a liahnuť ich. Pozakladali si svoje farmy a teraz, v strážených barinách si pestujú vlastných. Je to trochu aj turistická atrakcia, ale hlavný príjem peňazí majú z kože a mäsa. Je hodne tzv. exotických reštaurácií, kde na jedálnom lístku majú aj „Planters Plate" (plantážnikovu misu), na ktorej vám podajú rezeň z krokodíla, rezeň z kengury, rezeň z emu (tunajší pštros) a možno aj steak z byvola a byvolí syr (tento sa hlavne priváža z Talianska). Na túto špecialitu som odviedol väčší počet hostí z Európy.

V roku 2015 sa ktovie koľký raz nastolila otázka, či znovu povoliť lov na krokodílov, alebo nie. Krokodílov jesto v severnej polovici Austrálie, v Queenslande, Northern Teritory a vo Western Austrálii. Sú tu dva druhy. Jeden je sladkovodný a vraj nie je veľmi nebezpečný, kým morský, ktorý zachádza aj do severných riek, a to aj na stovky kilometrov od pobrežia, je veľmi agresívny. Ročne si „uloví" viac ľudí. Potokmi sa dotiahne do miest, dedín, na farmy a tu číha na svoj „obed". Má trpezlivosť. Bude ukrytý aj dva, tri dni, niekde vedľa chodníka a „študuje" obeť. Jej zvyky, chôdzu... až zaútočí. Hlavne obyvatelia mesta Darwina majú také problémy. Cez noc im prídu do dvora, stiahnu sa do domáceho bazéna a tu čakajú. Mesto Katherina, v Northern Austrálii, i keď je ďaleko od mora, krokodílov má až na vývoz. Je tam rovnomenná rieka a nechýbajú ani v nej. Martin Kizúr, žije v Townsville. Aj on ich občas vidí. Najmä v čase letného monzúna. V čase, keď sú tam lejaky, záplavy, doplávajú si aj do tohto mesta. Ba aj južnejšie. Tunajšie krokodíly dosahujú dĺžku do 7 metrov. Občas možno stretnúť aj väčšieho, no najčastejšie sú 3 až 5-metrové.

Akú výstroj potrebujete na lov? Tak v prvom rade je to dobré terénne auto (4x4) s veľkou nádržou, zopár rezervných „švabíc" paliva, niekoľko nádrží na pitnú vodu, čln, dobrú pušku (väčšieho kalibra), dobré nože, stan, pravda aj vlečku, petrolej, alebo novšie je to generátor, mobilný telefón (satelitový), tučový hrniec s prikrývkou, v ktorom si môžete niečo uvariť, ale aj upiecť chlebík, ako aj vrece múky, konzervy, vybavený kufrík prvej pomoci, soľ na solenie koží, udicu...Hlad tam nebude. Vždy sa dá uloviť výborná ryba, nejaký vták, zastreliť divú sviňu, byvola, kengura a pod.

Sú zrejme aj medzi nami odvážni avanturisti, ktorých láka divočina. Náš Ondro sa však už sotva nadá na krokodílov. Roky pribudli, sila opúšťa, pevne zakročil do siedmej desiatky. Zostanú mu už len spomienky a fotky.

Ako vidno, Petrovčania sa aj tu, v ďalekom svete, vynachádzajú. Väčšina je plne zapojená do tunajšieho života. „Aklimatizovala" sa. Hlavne tá druhá a tretia generácia. Vidno to aj podľa uzavierania manželstiev, a aj keď ešte vždy sa to väčšinou robí v slovenskom kruhu, ale tak zaťov, ako aj nevesty máme už rozličných národností a to od anglickej, škótskej, talianskej, gréckej, indickej, čínskej, maorskej (N. Zealand) atď.

 

Me Tarzan, me big bwana. You croc, you looser.
(Ja Tarzán, ja veľký gazda. Ty krokodíl, ty tratič.)

 

Slovník:

     Tarzan = fiktívna postava v seriály rozprávok z džungle, autora E.R. Burroughs. Údajne si to skomponoval zo slov afrického jazyka swahili, kde vraj znamená „biela koža", čiže beloch.

     Bwana: v jazyku swahili znamená pán, gazda...

     Krokodíl : toto slovo sa nám vyvinulo na podklade gréckeho jaz. kde je to krokódrilos, krokódeilos = plaz a toto gr. slovo vzniklo spojením slov kroké = štrk + drilos = červ (vŕtač). Gréci sa s krokodílom spoznali v Egypte. Videli ho ležať na štrku, piesku, pri Níle, nuž domnievali sa, že je to červ vŕtajúci sa v štrku. Od Grékov slovo prešlo do Rímu, tu podľahlo latine a vzniká cocodrillus, neskoršie sa mení v crocodilus.

     Džungla : v sanskrite nájdeme slovo jangala = suchá oblasť, pustatina, polopúšť. Toto prešlo do jazyka hindi, ako jungal = pustá, neobrobená zem, zem zarastená šipražím, čiže zase je to len zem neobrobená, pustá... Z Indie slovo priviezli Briti a aj význam sa trochu pozmenil. Ešte vždy je to zem neobrobená, ale s hustým porastom stromov, kríkov, šipražím... a aplikovali ho aj na neprechodné africké lesy, i keď tieto už nie sú suché, ale nadmieru mokré.

     Bush: považuje sa za germánske slovo. V angličtine je to bush = ker, krík, krovie, húšťava... V Austrálii a v J. Afrike je to pustý les. Staršie ang. podoby boli bussche, boisshe, buyssche... V starofrancúzskom bolo bosc, variácia slova bois = drevo, les.

     Frcľa: v slovenskej enkláve vo Vojvodine sa pod týmto termínom chápe mladé dievča v puberte, čiže ešte to nie je slečna v pravom slova zmysle. Východiskom mu je nem. Frau = žena, pani. Deminutívom mu je Fräulein = slečna. V severnom Chorvátsku a vo Vojvodine, v srbch. jazyku sa slovo udomácnilo, ako frajla = slečna, ale aj slečna ľahšej morálky. Z tohto sa utvoril demin. Frajlica a toto sa zase v tejto enkláve skrátilo, akomodovalo v podobe frcľa = „hamišná diovčička".

     Hamišný: lstivý, klamný, falošný... Pôvod v strednom hornom nemeckom hamisch, hemisch = lstivý, klamný... Český hamišný, maďarský hamis = r/v a východisko im je tiež v str.h.n. Do slovenčiny, podľa Macheka, slovo preniklo z maďarčiny.

 

Komentárov  

0 #2 RE: Petrovčan Ondrej Koza, „tarzán" v austrálskom „bushi" – džungleOndrej P. 2017-01-24 23:34
Príbeh zo začiatku 60-ych rokov - v prvej časti článku - oživuje spomienky na podobné zážitky, v mnohom neporovnateľné s dnešným spôsobom života. Chcel by som sa opýtať; spomenutý Ján Jagoš, nebol náhodou Kysáčan? Totiž v detstve-mladosti som poznal Jána J. v Kysáči, a ako mladý odišiel do Austrálie. Budem vďačný za upresnenie.
Nahlásiť administrátorovi
+2 #1 RE: Petrovčan Ondrej Koza, „tarzán" v austrálskom „bushi" – džunglemisko 2017-01-09 14:33
pekni dopis a troche viac svetla na zivot nas cez ktoory sme presli v dalekej cudzine mlady ktory rozmislaju o odchdu dobre si to rozmislite.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články