Kulpínska kuchárka

Ján Labáth: Zásvity v čase

Vôbec sa neprekvapujem, že sa autor prihovára k čitateľovi práve týmto názvom v poslednej svojej knihe, ktorú predvlani vydalo Slovenské vydavateľské centrum (Petrovec, 2014). V týchto básnických zásvitoch preniká autorova nostalgická spomienka na prejdenú cestu životom, clivo až pesimisticky navádza aj čitateľa na uvažovanie a porovnávanie dvoch rozdielnych svetov – toho čo minul a tohto v ktorom žijeme.

 

Ján Labáth a Viera Benková

 

Ján Labáth a Viera Benková

 

Vlani v našej komunikácii sklamane poznamenal, že je rozčarovaný nielen zo spoločenskej ignorancie všetkého čo má hodnoty a myslel tu najviacej na tvorbu a knihu, ako výsledok dlhodobej úmornej práce. A na dôvažok, čo sa mi u nášho lyrického kamaráta Janka Labátha veľmi páčilo, že sa vtedy len tak priznal, že vždy vedel že bude básnikom ale že ho do toho nik neťahal! Rozhovory sa niesli asi v tomto znení akou je aj táto básnická spoveď Zásvity v čase! A tak sa hrnuli i otázky a úvahy načo ešte písať keď to nikto nečíta!? a pod. A ďalej: Kam spejeme a čo robíme, aby sme túto vlnu deštrukcie a znevažovania umeleckých hodnôt a najmä tvorivosti v našej spoločnosti akosi zastavili, zjemnili – máme ísť tvrdou hlavou proti betónovému múru znevažovania alebo sa jednoducho správať tak, že sa nič s nami a tradičnými hodnotami nedeje, že čitatelia sú dnes napojení na iné záujmy a cez počítač prijímajú všetko, či už ide o pravdy ale najčastejšie polopravdy a tak koho zaujíma taký skromný utiahnutý a na iných hodnotách vychovávaný spisovateľ, hudobník, sochár či umelec vôbec? Tí sú nie celebritami ba nepatria vôbec ani do takej spoločnosti, ktorú diváci, čitatelia či poslucháči priam zbožňujú! Veď, povedzte, kto by prežil moment keby sa o obľúbenej celebrite nevedelo nič!?

Pri takejto úvahe napadla mi otázka :Kam speje slovenská societa vo Vojvodine, čo na ňu negatívne vplýva, uzatvára sa do svojich chlievikov alebo predsa len nasáva aj vlny premien, moderných vplyvov, keď vieme že to tradičné je už dávnejšie na ústupe!? I kniha i spisovateľ sa v týchto časoch ocitajú bokom akoby vyradení na poslednú priečku pod bodom mrazu...

S nostalgickou no našťastie nie až rezignujúcou knihou básnika Jána Labátha uvažujem ďalej:... asi potrebujeme sa občas prizrieť na dobré výsledky a prax z minulosti, nájsť si pravý vzťah ku knihe, k duchovným hodnotám ak chceme sa dostať do sveta a nehovieť na plodoch minulosti! Básnik Ján Labáth v knihe Zásvity v čase sa vyznáva:

„Priznávam sa, že moje nádeje z rokov pootvárania obzoru postupne blednú. Veril som, ba zdalo sa mi to prirodzené, že tesnejšie styky so starou vlasťou a zaraďovanie nášho literárneho snaženia do celkovej tunajšej /juhoslovanskej/ literatúry nahradia vyschýnajúce tvorivé žriedla. Žiaľ, nestalo sa tak. A nie je to len moja mienka..."A my by sme povedali - je to téma aj na úvahu o našskom literárnom živote, čitateľoch, časopise Nový život, ale aj na hlbšie zvažovanie, kam speje náš literárny a umelecký život?

Čo dnes povedať s odstupom času o charakteristických pritom veľmi lyrických a reflexívnych básňach? Mnohé z nich zaradil i do tejto novej knihy – výberu? Nuž, ako sám autor hovorí, sú súčasťou jeho života a doby; keď vznikali, mladícke túžby autora boli upriamené na život, lásku, kariéru ale najmä na tvorbu, ktorá v spomínaných rokoch mala optimálne ovzdušie a prijatá bola ako výsostne duchovný a vzácny ľudský dar! Dnes sa autorovi kniha hodnotí ako tovar, a práve v tomto je problém, kniha nie je vskutku tovar, je umenie a to samo o sebe znamená i nadhodnotu !

Básnik Labáth z perspektívy postaršieho a veľmi roztrpčeného človeka, citlivo reaguje aj na súčasné národnostné problémy, najmä na život literárny, matičný, spolkársky a k tejto téme sa navracia nielen v ojedinelých sporadicky zverejňovaných novinových úvahách, ale k nim sa vracia aj básnicky zatrpklo nejedným veršom. Čitateľ pri čítaní Labáthovej lyriky dostáva dojem, že autor prevzdušuje vlastný hlas, ktorý akoby zachrípol hlukom doby a bezcitnosťou ľudí, je to zvažovanie seba samého i nás ako society na ubúdaní, kedysi spoločenstva pevných tradičných radov do ktorých sa zakosili pichľavé ostne doby. I v krátkych textoch citlivo vystihuje nielen premeny tvorcu - človeka vychovaného i dedovským odkazom a píše:" že netreba zabudnúť na romantické rojčenie na roli dedičnej, ale venovať sa mladým, hájiť národnostné záujmy cez ustanovené mimovládne organizácie a najmä cez Maticu." A čo ďalej, pýta sa nad staronovou otázkou bez zrejmej odpovede, keď dnešná generácia zdarma nič nerobí / ani by nemala!/ na rýchlom odnárodňovaní a strácaní svojej identity, čo je /podľa mnohých/ téma pre Národnostnú radu...

Vlastná predstava sveta - to by bola v skratke prejdená cesta nášho autora – básnika Labátha (len škoda, že svoj skromný, ale dobrý román Diaľky nerozpracoval do dolnozemskej ságy o nás !). A touto najnovšou knihou – výberom Zásvity v čase akoby našim literárnym nebom svitol namiesto padajúcej hviezdy, striebristý svit spovednej lyriky! Vnímavý čitateľ si iste všimne mnohé impresionistické básne a najmä autorov poetický Zápisník o tragických udalostiach a dňoch u nás v rokoch 1995-2003. I mne zostali v pamäti autorove úvahy z roku 1997: „A konečne som si naplno uvedomil, že vlastne aj čas, v ktorom žijem, je iba prechodne mojím časom, tak ako dýchanie alebo bolenie hlavy".

Touto knihou sme mali možnosť stretnúť sa v rôznych tvorivých obdobiach života autora Jána Labátha, nazrieť do jeho snov a záľub, ale spoznať aj jeho poéziu popretkávanú existencialistickou filozofiou...

 

Viera Benková

 

Komentárov  

+1 #2 veršovnictvo...pin & cool 2016-02-04 20:34
.. nesmúťte za uplynulým, - experimentom, ten sa aj sám, ako aj teórie - de-konštruoval... ?! A tvorcovia - zostávajú....
*
Poeta (tvorca) je ikonou/ Tvorca Najvyššieho.....
-----
* Pisárska....

Ak si pisár, - potom píš !
-Aký pisár, krasopis ti je cudzina
Ako klenot zašlých ríš
A neleň sa, ni´je medirytina
Ak si pisár, tak aj píš !

Čo len písať,- veď čo ešte tuná niet ?
Vynájsť nové z tajných skrýš
Kopce, hory kníh má svet
Povolanie, predsa núti:
Keď si pisár, spej a píš !
............................
psd, jan.2016
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 Výnimočne dôležité...Rodák z Dolnej zeme 2016-01-29 21:13
Výnimočne dôležité je pozrieť sa na to, čo je za nami, poučiť sa z chýb ale aj povzbudiť z dosiahnutých úspechov.
Básnika Jána Labátha desaťročia vnímame ako "stálicu" medzi našimi špičkovými poetmi (Babinka, Paľo Bohuš...) aj napriek nevšedne vysokému intelektuálnemu výrazu. Jeho básniam prajeme, aby zostali trvale v pokladnici nášho kultúrneho bohatstva (zároveň to želáme aj výstižným textom Viery Benkovej)!
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články