Kulpínska kuchárka

Sedemdesiatnik Ján Babiak

Babiak Ján DrSc. – narodený v Kulpíne 22. októbra 1946. Základnú školu absolvoval v rodisku a gymnázium, smer prírodno-matematický v Báčskom Petrovci. Vysokoškolské vzdelanie získal na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade na odbore telovýchovy a na Fakulte telesnej kultúry v Záhrebe. Postgraduálne štúdium (magisterské a doktorské) absolvoval v Belehrade. Hodnosť doktora vied v oblasti telesnej kultúry získal roku 1985.

 

Babiak Ján DrSc.

 

Po zakončenom vyššom vzdelaní pracoval v ZŠ Maršala Tita v Padine a od roku 1978 vo VS Mihajlo Pupin v Kovačici. Od roku 1988 pracoval v Pokrajinskom ústave pre šport v Novom Sade a od roku 1987 aj ako profesor metodiky telesnej výchovy na Pedagogickej akadémii v Novom Sade. V roku 2000 začal prednášať aj na Učiteľskej fakulte v Sombore, resp. v Petrovci v hodnosti mimoriadneho profesora a občas bol aj prednášateľom na postgraduálnych štúdiách na fakultách telovýchovy v Belehrade a Novom Sade. Vo svojom odbore pôsobil ako organizátor početných manifestácií, zletov, prehliadok, krosov, táborov letovaní žiakov, ale aj školskej olympiády. Od roku 1967 bol najprv hráčom a potom aj dlhé roky trénerom hádzanárskeho klubu Dolina z Padiny a kondičným trénerom karate klubu tiež z Padiny a 10 rokov pôsobil aj ako kondičný tréner prvoligového stolnotenisového klubu Unirea v Uzdíne.

Bol tiež aj spoločensky činný. Od obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, v jednom mandátnom období bol podpredsedom pre Báčku (neskôr náhradník podpredsedu), a potom aj predsedom MSJ. Bol vedúcim niekoľkých komisií, resp. delegátom MSJ v Sekretariáte pre národnostné práva a predpisy Výkonnej rady Vojvodiny. Funkciu predsedu MOMS v Kulpíne vykonával 16 rokov.

Jeho koníčkom sú dejiny. V tom smere publikoval v našich časopisoch ponad 2500 klepaných strán textu. Asi najväčšiu ozvenu mal podčiarník Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (Hlas ľudu, 1995, 1996, 1997), ale aj príležitostné feľtony: 75 rokov od založenia Sokolskej jednoty v Petrovci (Hlas ľudu, 1995), Janko Bulík – kráľ kráľovnej športu (Hlas ľudu, 1997, Ročenka MSJ 1997), Kovačický proces (Hlas ľudu, 1997), Mieruôsmy rok a Dolnozemskí Slováci (Hlas ľudu, 1998), Kulpínčania na krídlach Tálie (Hlas ľudu, 1999) atď. Okrem toho v Národnom (ľudovom) kalendári, Rovine a Dolnozemskom Slováku zverejňuje príspevky o prvých začiatkoch Slovákov v osadách ktoré zaznačujú okrúhle jubileá, v zborníku prác Padina 1806-1996 a monografii Kovačica 1803-2003 sa podpísal pod kompletnú históriu týchto osád a v monografii Petrovec 1745-1995 prispel s príspevkami z oblasti športu. Je kolumnistom v časopise Padinské zvony (rubrika: Iskričky z dejín Padiny), od začiatkov tohto časopisu, mal aj rubriku Mens sana in corpore sano v mládežníckom časopise Vzlet (3,5 roky) ale aj rubriku 260 rokov od príchodu Slovákov na Dolnú zem. Bol redaktorom časopisov Kulpínsky matičiar, Slovenský matičiar a Matičný pamätníček.

Knižne vydal publikáciu Keď vzlietol sokol petrovský (2001), textom prispel v publikácii Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii (2002), bol jedným z redaktorov zborníka 10 rokov MSJ (2001). Je autorom príspevku Spolkografia – Padina v druhej knihe o slovenských spolkoch vo Vojvodine. Posledné samostatné publikácie: Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia medzi dvoma vojnami (2006) a Kulpínčania na krídlach Tálie – sto rokov javiskového pôsobenia v tejto osade (2007), je spoluautorom monografie Slováci v Jánošíku (2013) a autorom obsiahlej knihy Za slnkom napoludnie (2015) – vyše 800 stranová kniha o migrácii Slovákov na Dolnú zem. O knihe viac TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8763-za-slnkom-napoludnie.

Je na dôchodku a s manželkou Annou, maliarkou, žije v Kulpíne. Majú dve dcéry, obe žijú na Slovensku a zamestnané sú v oblasti umenia.

Blahoželáme!

 

kulpin.net

 

Komentárov  

0 #1 Poďakovanie.Jan 2016-10-29 18:33
Ďakujem všetkym, čo sa buďto elektronskou cestou, alebo cestou mas-medii pričinili k oslave mojej sedemdesiatke. Taktiež ďakujem všetkym na blahoželani.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články