Spolok kysáčskych žien dnes usporiadal literárny večierok venovaný 85. narodeninám spisovateľa Daniela Pixiadesa narodeného roku 1931 v Kysáči. „Koncom roku 1974 sa tento náš spisovateľ presťahoval do Kanady, kde vyše 10 rokov bol redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. V Kanade potom už písal po srbochorvátsky a tak vzniklo objemné dielo, ktoré postupne prekladá Katarína Pucovská," ozrejmila Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien. V týchto dňoch v Slovenskom vydavateľskom centri (SVC) v Báčskom Petrovci vyšla zbierka básní Daniela Pixiadesa Toky, ktorú tiež prezentovali na dnešnom večierku a riaditeľ SVC Vladimír Valentík odovzdal prekladateľke autorské výtlačky. Na literárnom posedení osobitnou hostkou bola spisovateľka Viera Benková.
Daniel Pixiades uverejnil básnické zbierky Vlny kotvy vlny, Biti izvan, Ka srcu zemlje, Odasvud sjever, Úlet za srdcom, Zbrázdené nebo, po anglicky Interlude, knihy pre deti Morská ríša a Rybka Žiara, memoáre Zápisky bez poradia ako aj najnovšiu zbierku básní Toky. Katarína Pucovská z nej prečítala báseň Odkaz. Členky kysáčskeho ženského spolku prečítali úryvky z prvej časti memoárovej knihy Zápisky bez poradia a Viera Benková si zaspomínala na niekdajšie literárne stretnutia, na ktorých sa zúčastňovala spolu s Danielom Pixiadesom.
Vladimír Valentík a Katarína Pucovská odovzdal do kysáčskej knižnice knihy Daniela Pixiadesa. Na záver nevystalo ani pohostenie a šampanské.
Daniel Pixiades žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario. Píše po slovensky a srbochorvátsky básne, poviedky, eseje a články. Na ukážku ponúkame básne z najnovšej zbierky Toky.
Z tej strany našej večnosti
V pásme rozkoši a jasu
stemneli slncá tých
stotožnených
s prachom
rozsypaným kade-tade
ale aj všade
kde som zastal
a sa hrabal
po minulosti svojej radosti
a rozmarného zobúdzania
Preto sa pýtam
odchádzajúceho kŕdľa minulých rokov
ako len mohol
vyrásť
telom a menom
v pomník
aby sa tak všetky jeho
suché a hladné roky
naukladali vo mne
a bujneli
i burcovali
k hľadaniu
zmyslu a pravdy
o rozspievanom nebi
a zemi
Preto zhŕňam
na cestách
odhodené
zašliapnuté
žlté zrná chleba
by nasýtil nimi koráby
vyprevádzané slzami
a nádejou
každodenne dochádzajúcou
z tej strany našej večnosti
z ďalekej modrej hmly
a chcem
hovoriť chlebom
chcem spievať
nevypitou šťavou šťastia
chcem sa radovať
neprejaveným smiechom
toho
do našich stôp naliateho
živého prachu
v želaní
aby sťa vták
lietal ponad
jeho odviate mladosti
jeho rána a súmraky
hlasom a smädom
zacieleným proti návratu
V pásme rozkoši a jasu
zviazaný som aj prachom
vlastnej minulosti
Odkaz
Zostarel som sa tráva poslednej jari
zostarel som sa kvet v mojom pučaní
zostarel som sa dom môj
hniezdo moje poza tristo vôd
Ohol som sa hôrka moja úchvatná
doráňaný, prázdny a nemý
a ty hviezda svietiš
vo všetkých smeroch mojich nepriazní
A ako sa môžem zmocniť
tvojho lúča uprostred temna
a ako zostúpim zahanbený
ja semeno do kameňa siate
medzi tvoje ruky
a v tvoje šťastie...?
Ako spradiem nite
svojho dňa a noci
v tvojom vzkriesenom ráne
ako preletím tých tristo vôd
ako sa môžem zlúčiť
s klamstvami kovaným zlatom
s tokmi tvojich dúh...?
Ostarel som večer môj
súmrak môj bez ďalšej zory
a bol som ako Dinara
visiac nad tvojimi perlami
a bol som obrom na cudzom chlebe
a bol som krotký
a bol som tak drobný
pod cudzím nebom...
A ty synu môj
vráť sa cez tristo vôd
a riekni mladosťou mojou a tvojou
a povedz namiesto mňa
a povedz že som bol
že som bol tam
do poslednej kvapky
do posledného dychu..!
Literárny večierok prebiehal v Knižnici Michala Babinku v Kysáči.
Katarína Pucovská
Foto: Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
ps #2 HVALA MARTINU PUCOVSKOM ZA DIVNE FOTOGRAFIJE!
ps Katka, nemam dalsie mena osob, ktore brali ucast v
programe. Prosim Ta, uved ich mena.