Linky

245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

V Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove včera predstavili monografické vydanie o školstve pod názvom 245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015. Po uvítacích slovách Jána Havrana, riaditeľa základnej školy a Anny Balážovej, predsedníčky MOMS Stará Pazova, slova sa ujala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová. O knihe hovoril recenzent Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu a v záverečnej časti včerajšej prezentácie o dejinách slovenskej školy v staropazovskom prostredí, hovoril aj samotný autor, kronikár Ján Horvát. Kniha má vyše 400 strán, je nepredajná a vyšla v náklade 250 výtlačkov.

 

245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

 

Rozhovor s Jánom Horvátom v starej školskej lavici viedla Miroslava Kočišová

 

Rozhovor s Jánom Horvátom v starej školskej lavici viedla Miroslava Kočišová

 

245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

 

245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

 

Recenzia:

Jaroslav Miklovic: 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

 

Stará Pazova, centrum slovenského osídlenia v Srieme, založená bola roku 1770, na území Vojenskej hranice, ex teritoriálnej jednotky Habsburskej monarchie, ktorá bola pod priamou správou panovníka. Prvými usadlíkmi boli Slováci evanjelici, ktorí sa roku 1770 presídlili zo Selenče (Báčka). Ako mravní, usilovní, poctiví a nadovšetko pracovití ľudia osídlení boli na území Petrovaradinského pohraničného pechotného pluku, na pustatine Pazova. Je to historickou výnimkou, pretože, podľa vtedy platných zákonov v habsburskej ríši, nekatolíkom bolo zakázané osídľovanie na územie Vojenskej hranice. Ich jedinou požiadavkou bolo, aby mohli mať svojho kňaza a učiteľa. Spoluvládca Márie Terézie, Jozef II. ich požiadavke vyhovel. Hneď po príchode na pustatinu Pazova, Slováci založili svoju školu a cirkev. Tak pazovskí Slováci boli prví dolnozemskí Slováci, ktorí mali svojho kňaza a ktorý bol zároveň i učiteľom. Vojenským vrchnostiam boli potrební vojaci hraničiari, ale predovšetkým školení. Vyučovacím jazykom v škole bol slovenský a škola pracuje nepretržite už 245 rokov takže, staropazovská slovenská škola je najstaršia škola vo svete, so slovenským vyučovacím jazykom. Monografia 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770-2015 je jedným z kamienkov v bohatej histórii staropazovských Slovákov. Vznikla vďaka návrhu MOMS Stará Pazova, ktorý podporili NRSNM a Obec Stará Pazova. Je to piata po rade monografia, ktorá za zaoberá dejinami, vlastne, významnou časťou dejín slovenskej komunity v Starej Pazove, školstvom. Predchodcovia, ktorí sa zaoberali životom pazovských Slovákov iba fragmentárne sa vo svojich prácach dotkli školy, ako inštitúcie. Sú to nasledovní autori a ich monografie: Karol Lilge: Stará Pazova, Zborník prác Stará Pazova 1770 – 1970, Jaroslav Miklovic: Stará Pazova 1769 – 1794, a srbský autor Miloje Aranicki: Srpska pravoslavna parohija u Staroj Pazovi. Škola a cirkev boli dva základné piliere, na ktorých stál v 18. a 19. storočí celkový národný, duchovný a spoločenský život. V monografii 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 - 2015, autor Ján Horvát, zberateľ, kronikár, spolkár, matičiar, opieral sa o bohatý archívny materiál buďto z vlastného archívu, alebo z oblastných archívov akými sú Archív Sriemu v Sriemskej Mitrovici a Vojvodinský archív v Novom Sade, potom o dobovú tlač a písané historické pramene a chronologicky systematizoval zozbierané údaje do monografie. Monografia je rozdelená do kapitol, ktoré sú rozdelené podľa historických období. V práci sa snažil zahrnúť všetky významné historické obdobia a udalosti (1770 – 2015.), napríklad revolúcia z roku 1848 v Srieme a jej vplyv na život pazovských Slovákov a samým tým aj na život a prácu v škole. Významným 45 segmentom v monografii sú školské zápisnice a nariadenia vojenských vrchností, z ktorých môžeme čerpať údaje nie iba o školskom živote, ale i o živote a životnej úrovni z toho obdobia. Autor vo svojej práci konzultoval bohatú literatúru týkajúcu sa nie iba Vojenskej hranice, ale i týkajúcej sa školstva na Vojenskej hranici, ktoré ako i obyvateľstvo na hranici, malo osobitné postavenie v Habsburskej monarchii. Monografia má viac ako 400 strán, formátu B 5, bohato je ilustrovaná skenovanými dokladmi, fotografiami, prepismi dôležitých dokladov týkajúcich sa školy a školského života. Osobitný význam má zoznam všetkých zamestnaných od roku 1770 až po rok 2015 ako i biografie všetkých správcov slovenskej školy v Starej Pazove v období 1770 –2015. Monografia 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 –2015 má veľký význam, nie iba pre staropazovských Slovákov, ale aj širšie, preto, že sú v nej prezentované údaje týkajúce sa dejín dolnozemského školstva a preto, že je hodnotným príspevkom k dejinám nie iba slovenského dolnozemského školstva, ale i regionálnym dejinám Sriemu a dejinám školstva na Vojenskej hranici.

 

Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články