Linky

Osemdesiatnik Pavel Andrášik

Odkedy sa, už ako dôchodca, roku 2005, na Kataríny, vrátil do rodného Petrovca, sedáva v petrovskom kostole v šiestej lavici. Nie v prvej, a nie ani na čestnom mieste, aj keď si to celoživotnou prácou na roli nábožnej iste zaslúžil, ale radšej sa nevyvyšuje. Počas celého života sa totiž snažil byť vzorným kresťanom a toho sa dodnes drží. A kresťanská láska netrpí pýchu: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa... (1. list Korinťanom). „My sme cirkev slova a sviatosti, treba zvestovať slovo Božie..." hovorí pán farár na dôchodku Pavel Andrášik, ktorý to slovo Božie zvestoval a teraz ho chce počúvať, lebo: „Človek keď si zvykne na tú duchovnú stravu, na to spoločenstvo, potrebuje to ako chlieb. Veriaci človek nemôže byť sám, jemu treba spoločenstvo." ... Pavel Andrášik začal do kostola chodievať ako osemročný a odvtedy, za 72 rokov nechyboval na službách Božích. Nech mu Pán aj ďalej žehná.

 

Osemdesiatnik Pavel Andrášik

 

Pavel Andášik sa narodil v Báčskom Petrovci 12. februára 1940. V rodisku ukončil základnú ako aj poľnohospodársku školu a neskoršie i kantorsko-levítsky seminár. Do roku 1963 a odchodu na štúdium teológie, pracoval vo Výskumnom ústave pre chmeľ a cirok v Báčskom Petrovci a pôsobil aj pri tamojšom cirkevnom zbore, kde bol výpomocným kantorom. Po skončení teológie na SEBF v Bratislave bol 4. augusta 1968 biskupom Dr. Jurajom Struhárikom vysvätený za farára. Potom bol rok a pol zborovým kaplánom v Petrovci pri farárovi Pavlovi Škantíkovi. Do stavu manželského vstúpil v roku 1962 s Katarínou Péterskou. Ich manželstvo bolo požehnané dcérou Katarínou.

Roku 1970 si ho cirkevný zbor v Erdevíku povolal za farára, kde pôsobil šesť rokov. Súčasne zaopatroval i cirkevný zbor v Binguli. V roku 1976 prešiel za biskupského pomocníka do Nového Sadu, kde súčasne zaopatroval aj novosadský cirkevný zbor, ktorý si ho roku 1981 aj zvolil za svojho farára. Počas pôsobenia v Novom Sade po potrebe zaopatroval aj cirkevné zbory bez farárov: Šíd, Bajšu a Biele Blato. Po uprázdnení kňazskej stanice v staropazovskom cirkevnom zbore v roku 1989 prechádza do Starej Pazovy, kde oficiálne začal pôsobiť 1. januára 1990 a kde odpracoval pätnásť rokov, až do dôchodku v roku 2005. V roku 1993 bol zvolený za seniora Sriemskeho seniorátu SEAVC v Juhoslávii.

 

Staropazovčania nezabúdajú na svojho pána farára Andrášika – záber z návštevy počas Slovenských národných slávností 2011 v Petrovci

 

Staropazovčania nezabúdajú na svojho pána farára Andrášika – záber z návštevy počas Slovenských národných slávností 2011 v Petrovci

 

Počas jeho pôsobenia v Starej Pazove bola renovovaná fara, inštalovaný plynovod a vykonaná bola odvlažovacia práca stien na chráme Božom a začalo sa aj s výstavbou novej veľkolepej fary, ktorá, keď z Pazovy odchádzal, už bola pod krovom a urobená bola elektrifikácia a kanalizácia. Peniaze zabezpečili zo zahraničia, ale Staropazovčania prispeli ešte viac. Vo fílii Slankamenské Vinohrady inicioval opravu kostola a elektrifikáciu zvonov.

V Starej Pazove bol činný aj na matičnom, kultúrnom a humanitárnom poli. Nezriedkavo mával vysoké cirkevné delegácie, ale aj štátnych a straníckych predstaviteľov, prijal aj nástupcu trónu. Tak do jeho úradu zavítali Mirko Jović, Zoran Djindjić, Vojislav Koštunica, Boris Tadić, Vuk Drašković, Zoran Živković, Tomislav Nikolić, Aleksandar Karadjordjević...

 

Princ Aleksandar Karadjordjević v chráme Božom v Starej Pazove 12.12.2000

 

Princ Aleksandar Karadjordjević v chráme Božom v Starej Pazove 12.12.2000

 

Požehnané stopy za sebou zanechal aj v predchádzajúcich zboroch, v ktorých pôsobil prvých dvadsať rokov. Počas jeho služby v Erdevíku bola vykonaná renovácia kostola a fary, tiež boli zriadené cirkevné objekty vo fílii Ľuba a generálne opravený kostol v Binguli. V Novom Sade zorganizoval opravu kostola, inštalované bolo ozvučenie a namontovaný nový luster. Tiež sa angažoval aj na obnovení cirkevného zboru v Belehrade, kde prvé služby Božie boli 3. marca 1996 a na nich sa zhromaždilo 44 osôb.

Okrem bežných cirkevných záležitostí Pavel Andrášik tridsať rokov zostavoval kalendár, 23 rokov bol synodálnym kontrolórom, dvadsať rokov redigoval Evanjelický hlásnik a dvadsať rokov mal na starosti aj jeho administráciu a pokladňu. Od roku 1984 zostavoval aj nástenný kalendár a kalendárium do Ročenky a v rokoch 1985 – 1991 bol i spoluredaktorom Ročenky. Plných dvadsať rokov bol synodálnym kontrolórom a sedem rokov tajomníkom Združenia slovenských evanjelických kňazov.

 

V Petrovci sa Pavel Andrášik dodnes zúčastňuje na cirkevných, ale aj na rôznych spoločenských podujatiach

 

V Petrovci sa Pavel Andrášik dodnes zúčastňuje na cirkevných, ale aj na rôznych spoločenských podujatiach

 

V Petrovci sa Pavel Andrášik dodnes zúčastňuje na cirkevných, ale aj na rôznych spoločenských podujatiach

 

V Petrovci sa Pavel Andrášik dodnes zúčastňuje na cirkevných, ale aj na rôznych spoločenských podujatiach

 

V Starej Pazove mal veľký zbor počítajúci 5 200 veriacich a v Slankamenských Vinohradoch ešte ďalších 300 duší, no našiel si čas aj na humanitárne a ekumenické akcie. Za takú obetavú prácu mu v roku 1999 udelili Októbrovú cenu Obce Stará Pazova , v roku 2010 od NRSNM získal Ďakovný list, tiež Ďakovný list mu udelili aj z Ekumenickej humanitnej organizácie, kde bol tiež veľmi aktívny. Je aj nositeľom Zlatej plakety staropazovského SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka a vyhlásený bol i za čestného člena MSS. Aktívny bol aj v Združení záložných poddôstojníkov v Novom Sade, za čo dostal osobitné uznanie...

V súčasnosti na dôchodku už pätnásť rokov s manželkou Katarínou žijú v Petrovci, v ulici za kostolom. Že, aby im aj na staré kolená chrám bol vždy nablízko. V duchovných sférach a v Božom slove pán farár Andrášik zostáva a zotrváva. V minulú nedeľu v relácii Rádia Nový Sad Pohľady k výšinám sa venoval téme nedele Deviatnik. Celú reláciu si možno vypočuť TU:

http://media.rtv.rs/sr_ci/slovacka-redakcija-rns3/53948

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články