Linky

In memoriam – za Annou Bagľašovou

Dňa 31. marca 2020 vo veku nedožitých 59. rokov zomrela Anna Bagľašová (rod. Kokavská) z Aradáča, predsedníčka MOMS Aradáč v rokoch 2011-2017, prvá predsedníčka ženského spolku v Aradáči, ktorý bol činný pri miestnom matičnom odbore a neúnavná kultúrna pracovníčka vojvodinských, najmä aradáčskych Slovákov.

 

In memoriama – za Annou Bagľašovou

 

Narodila sa 17. septembra 1961 v Aradáči, pracovala ako ekonómka a účtovníčka v Aradáči a Zreňanine. Celý svoj voľný čas venovala svojmu rodisku, kultúrnemu, cirkevnému a spoločenskému životu v tomto prostredí, ako aj jeho prezentácii v Srbsku a v zahraničí. Bola jednou zo zakladateliek a dlhoročných organizátoriek Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli.

Bola prvou predsedníčkou Spolku žien Ruža. V rokoch 2011 – 2017 bola predsedníčka MOMS Aradáč, pokým v Kultúrnom centre Aradáč zastávala funkciu tajomníčky. Realizovala početné dokumentárne a národopisné výstavy, ako aj iné kultúrne podujatia. V roku 2018 zostavila knihu Divadlo v Aradáči (K 130. výročiu) vo vydaní Kultúrneho centra Aradáč a Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca.

Spolu so synom Ivanom sa v roku 2018 zaslúžila o otvorenie Slovenského domu v Aradáči pre potreby všetkých ochotníckych spolkov pôsobiacich v tomto prostredí.

V roku 2009, ako podpredsedníčka MOMS Aradáč, získala uznanie Matice slovenskej v Srbsku.

Pracovala s veľkým nadšením a entuziazmom. Tí, ktorí s ňou spolupracovali ju poznali ako usilovnú, spoľahlivú, vytrvalú a vždy ochotnú pomôcť v zachovávaní a rozvoji slovenskej vojvodinskej kultúry. Jej nevšedná skromnosť a šľachetnosť, ktorou poznačila svoju prácu, bude chýbať nie len Aradáčanom, ale aj všetkým tým, ktorí ju mali možnosť poznať.

Česť jej pamiatke.

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články