Linky

Kulpín v znamení jubileí

V roku 2015 Kulpínčania oslavujú 270 rokov terajšieho Kulpína a 140 rokov začiatku stavby slovenského evanjelického kostola. Pripomínajú si aj jubileá významných osobností: 215 rokov narodenia a 140 rokov úmrtia Daniela Koléniho, 180 rokov narodenia a 100 rokov úmrtia Emila Koléniho, 160 rokov narodenia Alberta Martiša a 125 rokov úmrtia Félixa Kutlíka.

 

Kulpín v znamení jubileí

 

V tomto roku si pripomíname 270 rokov súčasného Kulpína, ktorý bol založený 10. júla 1745, keď pustatinu Kulpín rakúska cisárovná Mária Terézia pridelila rodine Stratimirović. Medzi jeho prvých osadníkov patrili aj Slováci. Uvádza Dr. Samuel Čelovský v knihe Pamätnica - Споменица 1789-1989 vydanej pri príležitosti dvojstého výročia kulpínskej základnej školy, ktorú aj on sám navštevoval. Práve v tomto roku sa totiž prisťahovali Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska a možno teda predpokladať, že sa určitý počet rodín usadil aj v Kulpíne, kde bolo treba obrábať veľké panstvo. Náš známy historik, univerzitný profesor Samuel Čelovský v knižke tiež uvádza, že Kulpín spolu s Petrovcom patrí tak k najstarším slovenským osadám v Báčke.

 

Kulpín v znamení jubileí

 

„Hoci zatiaľ nemáme k dispozícii archívne pramene o prvých slovenských prisťahovalcoch do Kulpína z roku 1745, resp. z nasledujúcich rokov, predpokladáme, že väčšina z nich pochádza zo stredného Slovenska, najmä z jeho južnej časti, ale aj zo starších slovenských dolnozemských osád Peštianskej stolice, Békešskej stolice a iných stolíc na území dnešného Maďarska, odkiaľ prišli aj obyvatelia Petrovca a iných slovenských osád v Báčke, Banáte a Srieme." Píše Dr. Samuel Čelovský v monografii Pamätnica - Споменица 1789-1989, v ktorej ďalej uvádza, že prví slovenskí osadníci zostali v Kulpíne iba viac ako jedno desaťročie, lebo sa už roku 1758 väčšia časť z nich presťahovala do Selenče a odtiaľ znovu roku 1770 cez Nový Sad do Starej Pazovy. V tomto období to síce nebol nijaký výnimočný zjav, lebo historické pramene zaznamenávajú značnú fluktuáciu obyvateľstva na území Vojvodiny, no treba podotknúť, že zapríčinil značný pokles slovenského obyvateľstva v Kulpíne, kde zostalo len niekoľko rodín.

S. Čelovský mieni, že kulpínski prisťahovalci pochádzali najmä z Nitrianskej stolice a vychádza z predpokladu, že sa kulpínsky kňaz Daniel Koléni, rodák z Myjavy, nemohol mýliť keď robil súpis o pôvode svojich cirkevníkov. V rodine spisovateľa Alberta Martiša, kulpínskeho rodáka, sa tiež tradovalo, že pochádzajú zo Sobotišťa v Nitrianskej stolici.

 

Kulpín v znamení jubileí

 

Kulpínčania v tomto roku mohli oslavovať dvojsté výročie začiatku stavby slovenského evanjelického kostola, žiaľbohu 60 rokov bolo z rôznych dôvodov premrhaných. Už roku 1815 sa totiž kulpínski cirkevníci začali zaoberať otázkou výstavby kostola, keďže im zemepán Teodor Stratimirović, veľký priateľ Slovákov, ponúkol, že na vlastné náklady vystavia kostol (dva roky predtým, 1813, bol vybudovaný srbský pravoslávny chrám, taktiež za výdatnej podpory Stratimirovićovcov), ak budú určitý počet rokov zdarma kosiť panské lúky. Táto výhodná ponuka sa spočiatku nerealizovala najmä pre nedostatočnú organizovanosť. Predsa roku 1832, po príchode Daniela Koléniho za farára začali kosiť panské lúky a za takto získané peniaze, ako aj za prostriedky z osobitného samozdanenia, vďaka milodarom ochotných mecénov mohli kúpiť roku 1846 kaštieľ s pozemkom, na ktorom sa mal stavať kostol.

Plány im však zmaril zásah maďaróna Uroša Stratimirovića, ktorý sa podvodom neoprávnene zmocnil kaštieľa s pozemkom, čo následne zapríčinilo dlhodobý súdny proces. Hoci súd vrátil kaštieľ Slovenskej evanjelickej cirkvi v Kulpíne roku 1856 a až roku 1870 cirkev dostala na základe rozsudku aj odškodné vo výške 2000 zlatých, predsa sa cirkevný zbor finančne vyčerpal z takmer štvrťstoročného súdneho procesu, takže sa aj dnes existujúci kostol vybudoval v rokoch 1875-1879. Uvádza Dr. Samuel Čelovský v knihe Pamätnica - Споменица 1789-1989, 200 rokov školy v Kulpíne.

 

Katarína Pucovská

 

Koléni, Daniel (Myjava 3. 10. 1800- 17. októbra 1875 Kulpín), 215 rokov narodenia a 140 rokov úmrtia http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/7539-obnovena-hrobka-farara-daniela-kolenyiho

KOLÉNI, Emil (Kulpín, 18.2.1835 - Hajdušica, 16.7.1915), autor cestopisov, historik, publicista, učiteľ a kazateľ – 180 rokov narodenia a 100 rokov úmrtia.

MARTIŠ, Albert (Kulpín, 20. 4. 1855– 19. 09. 1918 Padina) -160 rokov narodenia http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2159-priekopnik-dolnozemskeho-chmeliarstva

KUTLÍK, Félix (Sínnicolau Mare, Rum., 28. 3. 1843 - Kulpín, 30. 6. 1890) – 125 rokov úmrtia

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články