Literárne okienko

Igor Branislav Štefánik

Medzi historickými osobnosťami, ktoré poznačili viac ako dve a pol storočia spoločného života Srbov a Slovákov na území dnešnej Vojvodiny, vyniká Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940), evanjelický farár, publicista a poslanec, starší brat generála Milana Rastislava Štefánika. Igor Branislav bol prvým poslancom, ktorý v parlamente Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov hovoril po slovensky. Bol tiež veľkým bojovníkom za spolužitie Srbov a Slovákov na prelome 19. a 20. storočia. Zomrel po dlhoročnej chorobe pred 80 rokmi 25. apríla 1940 v Novom Sade, kde je aj pochovaný na Veľkom katolíckom a evanjelickom cintoríne na Futošskej ulici.

 

Igor Branislav Štefánik

 

Bol všestranný intelektuál, horlivý bojovník za práva Slovákov, ale aj za spolužitie a spoluprácu Srbov a Slovákov v novom štáte, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne. Štefánik bol kňazom v Petrovci, Novom Sade a Palanke, bol i politik, novinár a veľký milovník umenia, najmä divadla. Vypracoval projekt synodálneho zákona, ktorým hájil práva slovenských evanjelikov. V Novom Sade bol i katechétom na školách. Neskoršie bol vymenovaný za administrátora novosadskej cirkvi.

Igor Branislav Štefánik bol v novembri 1918 na Veľkom národnom zhromaždením v Novom Sade zvolený za poslanca do Belehradu. Na historickom obraze Anastasa Bocarića: Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade v strede údajne stojí slovenský poslanec Igor Branislav Štefánik, ktorého možno poznať podľa oblečeného luteráku.

 

Igor Branislav Štefánik

 

- Vyznamenal sa aj ako podpredseda Srbskej národnej rady v Palanke - uvádza vo svojej dizertačnej práci „Slováci v kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918-1929", historička Dr. Gabriela Gubová Červená, ktorá mieni, že sa pôsobeniu Igora Branislava medzi vojvodinskými Slovákmi nevenovala osobitná pozornosť, keďže bol považovaný vždy za veľmi rozporuplnú osobnosť, ktorá si svojimi názormi a činnosťou počas života vytvorila veľký počet nepriateľov. Dizertačnú prácu v slovenskom jazyku publikovalo Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru Vojvodinských Slovákov roku 2015 .

Viac z práce Gabriely Gubovej Červenej TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2172-igor-branislav-tefanik

 

Záhadnú smrť svojho mladšieho súrodenca vysvetľoval a dokazoval Igor Branislav Štefánik, v tej dobe evanjelický farár v Báčskej Palanke, ktorý sa takmer dvadsať rokov pokúšal vysvetliť okolnosti, za akých lietadlo stroskotalo. O tom zanechal aj niekoľko strán písaných záznamov. Tie starostlivo uschováva Ján Guba z Pivnice

 

Záhadnú smrť svojho mladšieho súrodenca vysvetľoval a dokazoval Igor Branislav Štefánik, v tej dobe evanjelický farár v Báčskej Palanke, ktorý sa takmer dvadsať rokov pokúšal vysvetliť okolnosti, za akých lietadlo stroskotalo. O tom zanechal aj niekoľko strán písaných záznamov. Tie starostlivo uschováva Ján Guba z Pivnice

 

Igor Branislav Štefánik dokazoval teóriu o atentáte na svojho brata Milana Rastislava Štefánika. V záznamoch sa opiera o vyhlásenie svedka, ktorý dobehol ako prvý k umierajúcemu neznámemu človeku. Svedok, ktorým bol niekdajší richtár vo Vajnoroch Matej Hlavatý mu povedal, že muž vydýchol pred jeho očami. Potom tam dobehli aj ďalší občania a nakoniec aj úradní činitelia, ktorí chystali, rovnali a vyznačili trávnik pre prílet lietadla. S mnohými z nich sa neskôr rozprával Igor B. Štefánik a bolo mu povedané, že bolo počuť streľbu z neďalekej vojenskej posádky. Vojakom údajne bolo prikázané, že keď nadletí lietadlo, majú doň strieľať. Výstrely sa aj počuli, čo vyhlásili viacerí svedkovia. Richtár Matej Hlavatý rozprával, že videl ako z padajúceho horiaceho lietadla vyskočil najprv jeden človek a ihneď aj druhý. Ten druhý bol Milan R. Štefánik, ktorý mal pravdepodobne namierené dopadnúť na agátový strom, ktorý pri páde poškodil, avšak jeho konáre nedokázali amortizovať pád. Padol pod strom v čiastočne zhorenom obleku a tu vydýchol.

 

Na futošskom cintoríne v Novom Sade je pochovaný farár Igor Branislav Štefánik

 

Na futošskom cintoríne v Novom Sade je pochovaný farár Igor Branislav Štefánik

 

Již jsem dosť bojoval,
nepřátel dosť míval,
telo své přemáhal,
Kalich kříže míval;
Víru však zachoval,
A tak běh dokonal."

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články