Jubileá Jána Čajaka ml.

Nedávno sme si pripomenuli výročie úmrtia Jána Čajaka mladšieho (3.7.1982) a dnes si chceme spomenúť na 125. výročie jeho narodenia. Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior), spisovateľ, dramatik, esejista, publicista, prekladateľ, pedagóg a redaktor, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov dolnozemskej literatúry. Bol synom prozaika Jána Čajaka (19. december 1863, Liptovský Ján – † 29. máj 1944, Petrovec) a vnukom básnika Janka Čajaka (1. január 1830, Paludza – † 4. február 1867, Liptovský Ján) . Narodil sa v Selenči 18. júla 1897 a zomrel 3. júla 1982 v Bratislave. Najznámejšie diela: Zuzka Turanová, V zajatí na holíčskom hrade no najmä Zypa Cupák. Tento satirický román bol na Slovensku aj sfilmovaný a je známy aj z početných televíznych repríz. Autorom nielen spomínaných, ale aj mnohých ďalších diel je Ján Čajak mladší. Jeho tvorba tematicky vychádzala zo života Slovákov na dolnej zemi.

 

V Kulpíne 1963 – v prednom rade z ľava na pravo: Michal Bažaľa-novinár, Pavel Kyseľa-odborný učiteľ, Jožo Nižnánsky, Ján Čajak ml. s manželkou Editou, Miroslav Pucovský-odborný učiteľ, Samuel Pucovský-odborný učiteľ a Ján Koruniak-tajomník MS

 

V Kulpíne 1963 – v prednom rade z ľava na pravo: Michal Bažaľa-novinár, Pavel Kyseľa-odborný učiteľ, Jožo Nižnánsky, Ján Čajak ml. s manželkou Editou, Miroslav Pucovský-odborný učiteľ, Samuel Pucovský-odborný učiteľ a Ján Koruniak-tajomník MS.

 

Ján Čajak ml. do školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej. Pracoval ako profesor slovenčiny a dejepisu na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Roku 1942 sa presťahoval do Budapešti, kde pôsobil ako redaktor. Pracoval aj na Ministerstve zahraničia v Budapešti a na Povereníctve informácií. V roku 1949 sa definitívne usadil v Bratislave, kde bol redaktorom, publicistom a prekladal z juhoslovanskej literatúry. V roku 1960 odišiel do dôchodku. Roku 1972 získal titul zaslúžilý umelec.

Prvé literárne práce začal publikovať v dolnozemských slovenských časopisoch Svit a Náš život. Pre prvú vývinovú fázu jeho tvorby je príznačná najmä humoristická próza folklórneho typu. V tomto období napísal poviedky Báťa Ondriš Pazúrik, Matej Hronec Bickoš, Mišo, Závody, Posledný seredžan a i. Pod vplyvom Martina Kukučina, Jána Čajaka st., Jozefa Gregora Tajovského prešiel k angažovanej satire. V zbierke poviedok Dumný briežok nastolil závažné sociálne a politické rozpory a dospel k individuálnemu protestu proti konzervatívnej a pokryteckej sedliackej morálke a spoločenskej satire. O tom svedčia romány i jeho Zuzka Turanová a Zypa Cupák. V druhej fáze sa venoval publicistickej tvorbe. Písal aj verše.

Ján Čajak ml.

Svitlo

Noc. Už objal zem polnočný pokoj.
Všade tíš. Hviezdičiek tisíce
sa v diaľnom vesmíre trbliece;
mesiac púť svoju na západ pohol.

Mier. Už spí každý tvor. Iba vôkol
čo dávnu pieseň vánok šepce,
snívajú kvety, nešuchoce
lístie, nad krajom stráž stojí topoľ.

 

kp