|
|
| Tuesday, 27 May 2008 | |
|
Michal Harminc
architekt, staviteľ vzdelanie
Ľudovú školu navštevoval v rodisku životopis
Výraznejšie sa Milan Michal Harminc uplatnil u architekta Schikedanza pri spolupráci na dôležitých projektoch pre uhorské milenárne oslavy (pamätník na Námestí hrdinov, 1896; pavilón Műcsarnok, 1894 - 1895; v Budapešti). Ako stavebný podnikateľ navrhoval a staval najmä nájomné a rodinné domy (pred 2. svetovou vojnou ich postavil v Budapešti okolo 45). Na Slovensku, najmä v Turci a Liptove, navrhoval obytné, továrenské a administratívne budovy, banky a kostoly. V roku 1902 napríklad v Liptovskom Mikuláši volku pre Dr. E. Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu, s osobitnou slovenskou izbou, v záhrade s ľudovou zrubovou stavbou s maľovanými a vyrezávanými okenicami.
Závažné dielo v jeho tvorbe predstavuje výstavba Slovenského národného múzea v Martine (v súťaži na návrh múzea vyhral 1. cenu), pri ktorej použil klasicistické prvky (budovu slávnostne otvorili 3. 9. 1908). V Martine postavil secesnú vilu Dr. J. Kohúta, v Budapešti monumentálnu budovu pre srbskú pravoslávnu cirkev (tzv. Thokolanyum), na ktorej použil pseudorománske a pseudogotické architektonické prvky. Na budove Tatra banky v Martine skromnými prostriedkami dosiahol monumentálny výraz. Neskôr staval továrenské objekty pre firmu Lacko-Pálka v Liptovskom Mikuláši (1915 - 1916), v roku 1916 vytvoril veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci (bývalé Szontághovo sanatórium), riešený ako päťposchodová budova s terasovite ustupujúcimi balkónmi a pôsobiaci moderne a funkčne (dokončili ho až v roku 1925). V povojnovej tvorbe sa výrazne oslobodil od pseudohistorických a secesných vplyvov a orientoval sa väčšmi na európsku architektúru. Po príchode do Bratislavy adaptoval budovu riaditeľstva Obchodnej a priemyselnej komory so zmyslom pre staré architektonické formy.
V duchu monumentálneho klasicizmu postavil budovu Tatra banky, na Zemedelskom múzeu (dnes Slovenské národné múzeum, na nábreží Dunaja) použil klasicistické prvky. Túto etapu, v ktorej používal ešte historizujúce prvky, zavŕšila prestavba hotela Carlton-Savoy (1928) na luxusný podnik. V 20. rokoch sa jeho projekty postupne zjednodušovali, čo sa v rokoch 1929 - 1930 dokumentovalo stavbou evanjelického a.v. kostola v Bratislave (na Legionárskej ulici), tvoriaceho proporčne výrazne členené kubické bloky, bez historizujúcich článkov alebo detailov. Príklon k modernej architektúre charakterizujú aj ďalšie stavby: sanatórium Palace v Novom Smokovci s výraznými loggiami, dom Slovenskej ligy v Bratislave so zabudovaným kinom, ale najmä budova SNM v Martine, s 37 výstavnými miestnosťami. Z ďalšej tvorby vynikol súbor administratívnych budov v Spišskej Novej Vsi, niektoré administratívne a obytné budovy a dostavba nemocnice v Skalici (1947). Poslednou stavbou podľa jeho návrhu bola budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke, nadväzujúca na tatranské sanatóriá s priebežnými loggiami. Je tiež autorom takmer 300 projektov, ktoré dokumentujú premeny architektúry konca 19. a I. polovice 20. storočia.
Od roku 1887 bol členom Slovenského spolku v Budapešti neskôr jeho knihovníkom a predsedom, bol tiež účastníkom augustových slávností v Martine. V Budapešti sa zúčastňoval na vydávaní slovenských časopisov (Slovenský denník, Slovenský týždenník), organizoval divadelné predstavenia, zabezpečil výstavy niektorých mladých slovenských výtvarníkov. V roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií, v rokoch 1921 - 1923 bol prvý predseda Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko a v rok 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov.
tvorba
Rodinné domy a vily: |
|
Pripomíname si 140 rokov narodenia
ŠTEFAN KVAS
13. augusta 1870 v Aszóde v Maďarsku sa narodil autor slovenskej čítanky pre III.-IV. triedu ev. a. v. ľudových škôl, kulpínsky a laliťský učiteľ, významný kultúrny a osvetový pracovník Štefan Kvas.
Báčanský evanjelický seniorát vydával slovenské učebnice v rokoch 1912 – 1914 pre slovenské evanjelické školy. V roku 1915 (Senica : Tlačou kníhtlačiarne J. Bežu a spol.) vyšla Čítanka pre III. a IV. triedu zostavovateľa Štefana Kvasa.
Štefan Kvas ako učiteľ v Kulpíne pôsobil 34 rokov, v období 1891-1925. Je autorom početných hospodárskych a historicko-publicistických textov. Umrel vo Vojlovici 7. marca 1929.
|