Máš právo

Dielne v etno dome v Kysáči

Keď zdedíš dom a krásny, starý nábytok v ňom – čo s ním? Na bývanie dom nie je vhodný a zbúrať ho, úcta k predkom nedovolí. Rodina Legíňová z Kysáča pred piatimi rokmi svoj starý dom pozmenila tak v etno dom. Aby plnil svoj účel, každý dom potrebuje obyvateľov, alebo aspoň návštevníkov. Detský krik a smiech vnáša do domu čaro domova. Ten teplý pocit Legíňovci najnovšie zabezpečujú organizovaním letných edukačných dielní pre deti. Dve dielne majú za sebou a pred sebou ešte všetky víkendy do konca augusta. Deti sa hrou oboznamujú s tradíciou a životom vojvodinských Slovákov. Nie menej dôležité je aj odpútanie ich pozornosti od virtuálnych hier.

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Témou prvých dvoch dielní boli hračky a voľakedajšie detské hry.

Dievčence si kreslili papierové bábiky, vyfarbovali ich a za pomoci dospelých ich aj vystrihávali a obliekali. Pre chlapca bolo zaujímavejšie staviteľstvo a za asistencie organizátoriek dielne urobil si pekný drevený domček.

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Dielne v etno dome v Kysáči

 

Deti si obzreli aj izby v etno dome, vyzvedali sa, skúšali niektoré náradie... Videli ako sa na krosnách tkali uteráky a „handróvky", ako sa zo studne voda ťahala na varenie a kúpanie, alebo aby sa kone napojili... Na otázku, čo chýba v izbe, všetci jednohlasne odpovedali: „Televízor!"

V Kysáčskom etno dome na ulici Masarykovej 132 sa dielne budú uskutočňovať počas júla a augusta, čiže do konca letných prázdnin. Každú sobotu sa bude robiť niečo iné. Podľa slov Jasny Legíňovej na nasledujúcej dielni sa deti budú zaoberať ručnými prácami, háčkovaním a šitím.

 

Katarína Pucovská

Foto: Branislav Kokavec

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články