Máš právo

Návšteva

Pougár

Keď vhupnete niekomu na návštevu, nevolaný/ná, respektíve nepovolaná/ný, nezabudnite riadne buchnúť dverami. A prihovoriť sa hlasom o dve-tri oktávy vyšším než ho bežne máte. Tobôž ak aj inak hovoríte príliš hlasne. Čiste, aby ste dali najavo, že prichádzate radi/dy. A obzvlášť preto, aby ste zanechali Dojema. Ktorého Dojema umocníte, keď – akonáhle vpálite, nepozvaná/ný/ný/ná, na Neoznámenú Návštevu ráznym krokom, zhasnete svetlo. Záväzne zhasnite svetlo. Najmä ak vám tak prikázal Ten, kto vás na Návštevu poslal. A ubezpečil vás predom, že sa tamtí na vás Ohromne tešia. Takmer ako na Neho samého.

 

Návšteva

 

No len no. Čo sa tam mračíte? A šomrete. Že či sa to tak patrí atď. a pod. Úloha je Úloha. Úlohu treba splniť. Do slova a doparoma! Pardon. Doslova a do pitvora. Teda dopísmena. Aj keby ste tam, kde ste vhupli, mali všetko otočiť naruby. Trebárs i dvakrát. Najmä ak tam už raz všetko – podľa vášho neomylného názoru, ktorý Názor vám vštepil Ten, Ktorý Práve Názory Vštepuje Všade Dokola - naruby otočené je. Jasne-hlasne im hneď a zaraz dajte na vedomie, že ste pánom/paňou situácie práveže vy. A že tak hovoriť a správať sa, ako hovorili doteraz, odteraz hovoriť a sa správať nemôžu a nebudú. Lebo vy – a keď Vy, tak prosím, rovnako i celý svet – takému správaniu a hovoru nerozumie/te. Niakovsky-niako si nelámte hlavu nad tým, či ne/chápu, čo im vravíte, a či im je jasný účel vašej Návštevy. Aj keby vám, prípadne, tichým hlasom akože oponovali, že, hát, aj vy sem-tam zájdete do divadla pozrieť si inscenáciu, ktorej nerozumiete, že počúvate hudbu, ktorú nechápete, mrknete sa na výstavu, ktorá je pre vás španielskou dedinkou, prečítate, čo vás nebaví, nevšímajte si ich. Držte sa mocne vytýčených Rol ako slepý pijan plotu. Veď dobré sa dobrým vracia a aj toto takéto sa vám tiež kedy-vtedy tak-či onak vráti. Uvidíte, akú z toho vrátenia budete mať Oh-rom-nú radosť.

Keď raz Vizitu ukončíte – žiaľ, či Našťastie, Nič Netrvá Večne – prv než vyplnený/ná/ná/ný Ohromnou Radosťou zo super zahranej Roly psím kúrom odpálite, nezabudnite si, prosím, umyť ruky. Podľa vzoru Pilát. Tobôž, ak ste Úlohu/hy splnili doparo..., pardon, doslova a do písmena. Môžete byť len a iba hrdý/dá/dá/dý na svoju Histerorickú Návštevu. V presvedčení, že z nej vaši –ako ste bystro postrehli – nemastní-neslaní hostitelia mali, rovnako ako Vy a Vaši Viete Kto – Oh-rom-nú Radosť.

Váš vytríbený talent na správny postreh vám, ako oné povestné Zrkadielko-zrkadielko-povedzže mi..., teda správnealensprávne, pošepne, že vaši z milosti Božej presa len dočasní hostitelia veru z Vás mali Ohromnú Radosť. Ako oní susedovci z oného chlapčeka. Ktorý oný chlapček odišiel kamsi ešte zaránky. Keď ho nebolo ani po večernom zvone, celučká-celá família, mati, tato, babka, dedko, sestra s bratom sa rozbehli hľadať ho. Ale ho nenašli. Ba. Keď sa utrápení vrátili – mesiačik už bol vysoko – našli ho, živého a zdravého, doma. Že, kde si, preboha bol celý deň?! Akože, kde, predsa u susedov... Máš ty, chlapče rozum, otravovať susedovcov po celý deň, há? Ja ich, prosím, neotravujem; oni sa vždy ohromne potešia, kedykoľvek k nim prídem. Ako vieš, že sa potešia, ty, ty, ty...!? Viem. Lebo kedykoľvek prídem, zakaždým povedia: no, už si nám len ty chýbal...

Vykašlite sa na slovenské príslovie, ktoré vraví: Aj najmilší hosť tri dni dosť. Keby vám ho niekto šplechol do očí, vytaste naň barlu z rovnakého záhonu: Idem ta, aby mi trochu v hlave svitlo.

Svitaj, Bože svitaj...

 

Juraj Bartoš

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články