Máš právo

Farebná záhrada Jána Agarského

Včera v Belehrade, v Galérii 73, otvorili samostatnú výstavu Conradova záhrada akademického maliara zo Starej Pazovy Jána Agarského. „Dnešný človek, ktorého duša navždy trpí, potrebuje estetický systém a etické pokyny, aby sa ľahšie vyrovnal so všetkými problémami, hrozbami a ťažkosťami každodenného života. Agarský intuitívne cíti, že svojou maľbou ponúka akýsi priestor Arkádie, v ktorej vládne poriadok, súlad, harmónia a krása, tie hodnoty, ktoré sú potrebné na to, aby sa človek zachoval a prežil v dialektickom osude sveta," uvádza v katalógu k výstave výtvarný kritik Sava Stepanov, ktorý hodnotí, že celkový doterajší opus Jána Agarského, započatý v osemdesiatych rokoch minulého storočia, plynie logicky, v súlade a v kontinuite.

 

Foto archív Jána Agarského

 

Foto archív Jána Agarského

 

Foto archív Jána Agarského

 

Foto archív Jána Agarského

 

Foto archív Jána Agarského

 

Foto archív Jána Agarského

 

Agarského výtvarná tvorba sa začínala s figurálnou maľbou a pokračovala farebnými krajinkami, kde je príroda spestrená a zobrazená v zaujímavých pastelových kompozíciách. Základná jeho téma, čiže motív je príroda, príroda ako zákonitosť, ako pravda ako život. V transformáciách krajiny zotrváva dodnes.

Rovnako ako Conradova záhrada, všetky tieto maľované krajinky sú metaforou vytúženého človekovho bydliska, evokáciou jeho túžby po prírodnom útočisku, túžbou po raji ...

Akademický maliar Ján Agarský sa narodil 30. november 1962 v Starej Pazove, kde i dnes žije. Skončil strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa v Novom Sade a Vyššiu pedagogickú školu, výtvarný odbor v Belehrade. Maliarstvo študoval v Rijeke a skončil ho na Akadémii umenia v Novom Sade u profesora Jovana Rakidžića. Na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvoval doplnkové štúdium u profesora Jána Bergera. Pracuje ako výtvarný pedagóg na základnej škole Hrdinu Janka Čmelíka a prednáša výtvarnú kultúru aj v staropazovskej škole Antuna Skalu.

Výstava bude otvorená do 23. februára.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články