Máš právo

Zlaté pero Jaroslavovi Papovi

Fotoreportérovi tlačovej agentúry TANJUG Jaroslavovi Papovi Spolok novinárov Vojvodiny udelil cenu Zlaté pero za výnimočné výsledky a dlhoročný príspevok k rozvoju novinárstva. Slávnostné odovzdávanie ceny prebiehalo dnes predpoludním v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade.

 

Jaroslav Pap prvý sprava (Foto Martin Pucovský)

 

Jaroslav Pap prvý sprava (Foto Martin Pucovský)

 

Jaroslav Pap sa narodil 7. júna 1957 v Laliti, kde ukončil základné školenie, kým fotografické absolvoval v Novom Sade. Vyše 25 rokov bol fotografom v NVU Dnevnik, čo vplývalo na rozvoj jeho fotografickej cesty, od fotoreportéra po redaktora fotografie. Jeho fotky si svoje miesto našli v známych európskych časopisoch. Vystavoval doma a v zahraničí. Získal prestížne ocenenia od tlačových agentúr TANJUG a BETA a je aj laureátom prestížnej ceny YU PRES FOTO a českej ceny MYSLIVOSŤ. Niekoľkokrát bol vyhlásený za fotoreportéra roka v žánroch spravodajskej fotografie.

Okrem denných life fotografií, Jaroslav Pap si vždy nachádza čas aj na fotografovanie prírody. Tento fotografický nadšenec je tiež aj milovníkom prírody a je zakladateľom fotografického hnutia Foto Lov, ktoré proklamuje život s prírodou a nie vedľa nej.

 

Zlaté pero Jaroslavovi Papovi

 

Okrem denných udalostí a prírody fotografoval konflikty a vojnové udalosti na Balkáne, v Rumunsku, na Kosove a Metochii, bombardovanie Juhoslávie...

Samostatné výstavy fotografií mal vo vyše dvadsať mestách v Srbsku a v zahraničí. Zúčastňuje sa aj Bienále fotografie – Majstri fotografie, ktoré organizuje Galéria SND v Kysáči v čele s predsedom Michalom Madackým.

Inšpiráciu a životnú energiu nachádza v takmer každodennom kamarátení s milovníkmi prírody a v takmer každodennom sledovaní prírodných javov na území Horného Podunajska.

Fotografie Jaroslava Papa TU: http://www.b92.net/info/vesti/index.php?yyyy=2017&mm=06&dd=29&nav_category=12&nav_id=1277576

Blahoželáme!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články