Zatmenie Mesiaca

Mesiac nad naším dvorom

Mladí kolegovia, novinári Miroslav Gašpar z Lugu, ktorý sa už niekoľko rokov takmer denne prihovára najmladším poslucháčom Rádia Nový Sad (RNS) Redakcie v slovenskej reči a ktorý spolu s kolegom Vladimírom Valihorom rediguje aj mládežnícku reláciu In teen, spoločne sa podujali na ďalší počin. Jeden napísal a druhý ilustroval knihu próz pre deti Mesiac nad naším dvorom. Kniha nedávno vyšla tlačou a v nej je zhrnutých desať rozprávočiek z pera Miroslava Gašpara výstižne ilustrovaných kresbami Vladimíra Valihoru.

 

Mesiac nad naším dvorom

 

Mesiac nad naším dvorom

 

Miroslava Gašpara zlákala k tvorbe viacročná rozhlasová práca s deťmi. Získané skúsenosti aplikoval do príbehov. Príbehy sú síce vymyslené, ale realistické. Vladimír Valihora sa v minulosti zaoberal kresbou pre mládež, no postupne sa aj on orientoval na detskú ilustráciu, ktorú zverejňoval v detskom časopise Zornička. Idea spolupracovať na knihe vznikla teda ako samozrejmosť kolegov sediacich vedľa seba na pracovisku.

Redaktori mládežníckej relácie In teen, ktorí stále ukrývajú dieťa v sebe, sa akoby pohrali s písaním a kreslením. Zapáčil sa im ten detský svet a tak vznikli vymyslené, ale aj poučné detské poviedočky a ilustrácie plné koloritu.

Bez páčivých ilustrácií sa detská kniha nezaobíde. V. Valihora sa preto naučil počítačovú kresbu, ktorú trochu graficky upravuje a stále zdokonaľuje, keďže neustále vznikajú nové softvéry, v ktorých kresby môžu vzniknúť, alebo v ktorých kresby možno upravovať.

M. Gašpar sa do literárnych vôd dostal náhodou. Prvý jeho príbeh o Andrejovi superhrdinovi vznikol v rámci projektu „Skrinka" Novosadskej novinárskej školy v spolupráci s Rádiom Nový Sad. Rozprávočka bola zverejnená aj v našom detskom časopisom Zornička a možno si ju prečítať TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/podujatia/pdvk/22-aktuality/aktuality/10175-andrej-superhrdina. Andrej superhrdina sa tak dostal najprv do časopisu, potom do rozhlasovej hry pre deti a od nasledujúceho školského roka sa dostane aj do povinného školského čítania. Táto krátka próza je zaradená do učebnice slovenčiny pre prvú triedu základných škôl.

 

Mesiac nad naším dvorom

 

Mesiac nad naším dvorom

 

Z knihy Mesiac nad naším dvorom vyberáme poviedku Mesiac Miroslava Gašpara a ilustráciu k tejto próze autora Vladimíra Valihoru.

 

Mesiac

 

V tom roku zima prišla včas. Už v októbri bolo chladno a prvý sneh, z ktorého Martin mal obrovskú radosť napadal – práve na Martina. Spomenul si, že mu starý otec hovorieval, že Martin chodieva na bielom koni. Keď v to novembrové ráno vyšiel na dvor chcel si oči vyočiť, ale bieleho koňa nebolo nikde. Belel sa iba sneh.

Otec a mama už odišli do roboty, aj keď si Martin poprial, aby zostali doma, keďže má oslavy. Kým sa vyspinkal, na neho počkala starká a potom spolu s Martinom najprv zašli do predajne a potom k starkej a starkému.

Naraňajkovali sa a Martin so starým otcom na dvore štiepali drevo. Dedko mal veľkú sekeru, ale pre Martina pripravil malú, pretože mu vnúčik vždy rád pomáhal. Keď skončili s prácou, vošli do pitvora. Babka uvarila čaj, ktorý rozohrial Martinove studené pršteky a noštek.

Dedko zas zopakoval, že Martin chodieva na bielom koni, takže sa Martinko ukradomky pozrel cez okno na dvor, v nádeji, že toho koňa už spozoruje.

Večer prišiel rýchlo a aj ocko prišiel po Martina. Chlapček sa pozdravil so starými rodičmi a vyrazili. Sneh pod nohami len tak vŕzgal a nebo bolo jasné, videla sa aj tá najvzdialenejšia hviezdička. Na cestu im svietil mesiačik.

Martin sa pozrel na oblohu, zočil Mesiac a pýtal sa ocka:

- Ocko, je Mesiac ďaleko?

- Veľmi ďaleko, Martinko.

- Je vzdialenejší ako mesto?

- Pravdaže. Vzdialený je mnoho kilometrov.

- A na mesiac sa dá odísť?

- Dá sa synček môj, dá sa. Ale, na cestu na Mesiac sa nemôžeme iba tak vybrať. Museli by sme si kúpiť raketu a skafander.

Martin to vedel, lebo v televízii nedávno pozeral film o tom, ako ľudia cestovali na Mesiac. Mali práve takú raketu, akú ocko spomenul.

- Čo si myslíš, ocko, niekto na Mesiaci žije?

- Neviem, synček môj. Možno niekto aj žije. A možno sa práve teraz na Mesiaci prechádzajú nejaký mesačný ujo so svojím synčekom, ktorý sa ho pýta či na Zemi niekto žije.

Martinovi sa to zapáčilo. Ihneď si začal predstavovať ako vyzerajú domy na Mesiaci. Aké tam majú autá? Chodievajú do školy? Sa bytosti na Mesiaci podobajú na ľudí, alebo sú celkom iné? Myšlienky sa mu rojili v hlave a bzučali ako obrovský včelí roj.

- Ocko, a aké sú to dierky na Mesiaci?

- Martinko, to sú krátery. Sú to také priehlbiny a na Mesiaci ich je mnoho. Vieš, podobajú sa na ten syr, čo mama včera kúpila. Ktovie, možno Mesiac má chuť, práve, ako aj ten syr.

Martin sa prekvapil. Ako ocko môže vedieť, akú chuť má Mesiac?! Už tam niekedy bol a nikdy mu to nepovedal?!

„Ocko je skvelý. Keď narastiem, aj ja budem ako on" – pomyslel si Martin a pevnejšie stisol ockovu ruku. Ocko sa iba usmieval a čakal na ďalšiu otázku o Mesiaci.

Čoskoro prišli domov. Martin pobozkal mamu a bežal ku chladničke. Odkrojil si kúsok z dierkavého syra. Vari mu nikdy nechutil tak, ako v ten večer.

Mesiac z oblohy iba svietil na chladnú a zasneženú ulicu, na ktorej sa snehové vločky trblietali rovnako, ako hviezdičky na nebi.

 

Mesiac nad naším dvorom

 

MIROSLAV GAŠPAR (1989) štúdium žurnalistiky skončil v roku 2012 a v roku 2013 master štúdium komunikológie na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. V slovenskej redakcii Rádia Nový Sad začal pôsobiť v roku 2011, najprv ako spolupracovník a od roku 2013 ako novinár, kde je redaktorom mládežníckej relácie a vysielania pre deti. Spolupracuje aj s NVU Hlas ľudu. Zúčastnil sa novinárskych súťaží v Srbsku, Nemecku, na Slovensku a Ukrajine. Zaujíma sa o médiá, mediálne teórie, komunikológiu, propagandu, analýzu diskurzu, politicko-spoločenské témy a šport. Najnovšie získal druhú a tretiu cenu na súbehu časopisu pre deti Zornička za rok 2018.

VLADIMÍR VALIHORA sa narodil 5. 10. 1983 v Báčskej Palanke. Študoval v Novom Sade odbor filozofia na filozofickej fakulte, neskoršie vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na oddelení Slovakistiky. Od roku 2014 pracuje ako novinár v Novosadskom rozhlase. Ilustrácie publikoval v časopisoch Zornička a Vzlet.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články