Zatmenie Mesiaca

V Modre ďalší pamätník srbskému velikánovi

Na sklonku roka 2016 v Modre na Slovensku odhalili pamätník veľkému srbskému básnikovi Jovanovi Jovanovićovi Zmajovi a dnes v lipovej aleji v Modre pribudol pamätník najvýznamnejšiemu srbskému spisovateľovi 18. storočia Dositejovi Obradovićovi. Dositej Obradović bol srbský osvietenec a reformátor, iniciátor národného obrodenia, zakladateľ a profesor Vysokej školy, predchodkyne Belehradskej univerzity a prvý minister školstva Srbska. V roku 1777 sa vzdelával v Modre na evanjelickom gymnáziu a popritom vyučoval aj srbských študentov. Na odhalení jeho pamätníka sa zúčastnili: srbský veľvyslanec na Slovensku Momčilo Babić, tajomníčka kultúry Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Dragana Milošević, primátor mesta Modry Juraj Petrakovič, viceprimátor Marián Gavorník, riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović a členovia Spolku Srbov na Slovensku.

 

Foto: Mesto Modra

 

Foto: Mesto Modra

 

Foto: Mesto Modra

 

Foto: Mesto Modra

 

Vystavanie oboch pamätníkov inicioval Spolok Srbov na Slovensku s cieľom zveľaďovania srbsko-slovenských vzťahov a ich autorom je Đorđe Lazić, sochár zo Sriemských Karloviec. V roku 2016 Zmajov pamätník v Modre odhalil predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, ktorý pri tej príležitosti podčiarkol, že si Zmaj počas školenia na Slovensku obľúbil slovenský národ a celý život zostal priateľom Slovenska a Slovákov. Preto neprekvapuje, že slovenské motívy nachádzame vo viacerých Zmajových básňach a tie slovenské motívy nechýbajú ani v dielach Dositeja Obradovića. Podľa Ristu Kovijanića, dobrého znalca srbsko-slovenských kultúrnych väzieb, Obradović svoje pamäti Život i priključenija začal písať práve v Modre. Pobyt na Slovensku ho totiž v značnej miere súčasnejšie formoval a práve tam sa rozhodol vzdelávať národ pomocou knihy. Pred tromi rokmi Zmajov pamätník umiestnili pred budovu bývalého lýcea, v súčasnosti Pamätného gymnázia, do ktorého okrem Zmaja chodieval aj Dositej Obradović a preto logickým sledom bolo dnešné odhalenie pamätníka aj ďalšiemu chovancovi modranského lýcea a velikánovi srbskej literatúry. Záštitu nad podujatím, realizovaným s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky, prevzalo mesto Modra.

Na dnešnom ceremoniáli sa prihovoril srbský veľvyslanec v Slovenskej republike Momčilo Babić, tiež primátor Modry Juraj Petrakovič, ktorý sa podobne ako aj pri odhalení Zmajovej busty poďakoval za spoluprácu a vyjadril nádej v jej ďalšie prehlbovanie. V delegácii pokrajinskej vlády bol i Nebojša Kuzmanović, ktorý sa zúčastnil pri odhaľovaní oboch búst a ktorý roky skúma srbsko-slovenské vzťahy.
Okrem uvedených dvoch srbských vzdelancov, na Slovensku sa v 18. a 19. storočí školilo zo 2500 významných srbských osobností, medzi ktorými i Svetozar Miletić.

V roku 2010 Srbi na Slovensku získali status národnostnej menšiny a tým aj právo na štátnu podporu, na základe čoho im Vláda Slovenskej republiky vyčleňuje prislúchajúcu sumu na pestovanie a zachovanie svojej národnej identity.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #2 RE: V Modre ďalší pamätník srbskému velikánoviNebojša Kuzmanović 2019-03-27 15:38
DOSITEJ A SLOVÁCI


Dositej Obradović svojim životom a dielom postavil základy súčasnej srbskej kultúry, a v tom mu v značnej miere pomohli slovenský racionalisti, na čom sme i dnes po viac ako dvesto rokoch, nadovšetko povďačný.
Modra, 21. marec 2019 roku.
:-)
Nahlásiť administrátorovi
+2 #1 Dositej O. /urivokpsd 2019-03-22 18:44
Spýtal by sa niekto - čo má len ten “Odisej” dočinenia s nami ? -Má. A to nie je len fiškalovina ktorá nájde spojenia tam kde nikto iný…
Bol na evanjelických lyceoch v Modre “Požune” (Bratislava) v rokoch 1777-1779, a vyzerá že tam začal písať svoje najznamejšie dielo : “ Život i priključenija” (Autobiografia a zážitky, udalosti). Nebol prvý zo Srbov na takých lyceoch, pred ním boli spisovatelia, Mojsije Raškovič, Jovan Muškatirovič Teodor Jankovič Mirijevski a dr. - Pavle Julinac, údajne, spolupracoval s Janom Tomkom Saskym, ap.

A mal niečo aj od Odiseja ( okrem toho že rád čital a odporúčal aj iným Fenelonovho “Telemacha”): do roku 1777 obišiel Jadran, Egej a stihol aj do Smyrny. Vo Viedni sa ocitol koncom roku 1772. Sám. Nikoho nepoznal, nevedel ani nemčinu a nebol ani majetný. Vďaka vzdelaniu behom troch rokov vo Smyrne - našiel si robotu - Vyučovať deti gréckych, viedenských obchodníkov (“kupcov”). Vyučoval v gréčtine a zároveň si bral hodiny vo francúzštine a latinčine. Po troch rokoch už ho odporučali ako učiteľa francúzštiny. Chváli si tie viedenske roky, z poslednej dekády vlády Marie Terezie… Na slovenských lýceách počúval nemeckú filozofiu a učil sa nemčinu. Spomína Františka Takáča, prveho podžupana požunskej župy, s ktorým strávil veselé chvíle… Vskutku, vedme či nie, tu sa priprával za - Halle, kde aj stihol koncom roku 1782, cez - Moldávsko ( Triest - Venezia - Livorno, - Chios, Carihrad - Galac ).
Otázky, ktoré sa kladú súvisle s jeho obdobím a pôsobením sú viaceré a rôzne. Najprv, Osvietenstvo, racionalizmus a liberalizmus vtedy, ich očakávania a naša súčasnosť.
Druhé, vplyvy ktoré pozbieral ako z kníh tak aj priamo, v praxi - návštevou europskych krajin, a stretnutiamy, od Londýna po Baltik a Rusko…
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články