Zatmenie Mesiaca

Cantilena a spomienka na Hviezdoslava

Úžasný koncert sa uskutočnil na konci apríla v zaplnenom evanjelickom kostole v Senici. So svojím programom tu vystúpil Spevácky zbor mesta Senica Cantilena pod vedením dirigenta Jozefa Chabroňa. Vystúpenie pod názvom Proč bychom se netěšili sa skladalo z pätnástich skladieb významných skladateľov a záverečnej piesne Aká si mi krásna, ty rodná zem moja... Súčasťou popoludnia bola aj spomienka na jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov Pavla Orságha Hviezdoslava pri 170. výročí jeho narodenia. Domáci farár Juraj Šefčík prítomným priblížil predovšetkým jeho pôsobenie v Senici v rokoch 1874 - 1875, ktoré nie je všeobecne známe.

 

Cantilena a spomienka na Hviezdoslava

 

Cantilena a spomienka na Hviezdoslava

 

Cantilena a spomienka na Hviezdoslava

 

My Seničania si veľmi vážime, že práve u známeho senického advokáta Štefana Fajnora sa P.O. Hviezdoslav pripravoval na advokátske skúšky. Jeho pobyt v Senici bol o to významnejší, že práve tu sa prvý raz nazval Hviezdoslavom. Báseň bola objavená v jeho pozostalosti a prvý krát svoj pseudonym v tlačenej forme použil v nekrológu v Národných novinách po pohrebe senického rodáka a poslanca kulpínskeho volebného okresu roku 1869 v Uhorskom parlamente Viliama Paulínyho-Tótha:

Vy, nadšene nado mnou planúce hviezdy,
váš pohľad noc tak utešenou robí.
Ach, vás vídam, vídam vždycky rád,
vo vás od mladosti zvyknem sa kochať,
od vás si meno slávne požičav,
vedzte, že zvem sa: Pavol Hviezdoslav.

Juraj Šefčík v závere prečítal i niekoľko úryvkov z listov, ktoré mladý básnik písal zo Senice svojej milej Ilonke Novákovej, dcére oravského seniora, ktorá sa stala neskôr jeho manželkou.

V kostole bol taktiež vystavený panel s písomnosťami a fotografiami P. O. Hviezdoslava a Ilony Novákovej z doby, kedy pôsobil s Senici.

 

Oľga Zlochová

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články