Zatmenie Mesiaca

Deň slovanského písomníctva a kultúry

V pravoslávnom kalendári je 24. máj (resp. 11. máj podľa starého pravoslávneho kalendára) venovaný slovanským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi a označený je červenými písmenami, čo znamená, že sa im na dnešných bohoslužbách venovala patričná pozornosť. Dvom solúnskym bratom dnes vzdali úctu aj predstavitelia Mesta Belehrad, slovanských veľvyslanectiev v Belehrade a Združenia spisovateľov Srbska. Pre Slovenskú republiku k pamätníku Cyrila a Metoda v Belehrade kvety položil J.E. Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Belehrade. Literárny život v Srbsku týmto dňom začal ožívať. Sviatok slovanskej slovesnosti, čiže Deň Cyrila a Metoda srbskí spisovatelia oslávili v kláštore Rakovica v Belehrade, kde usporiadali príležitostný program. Na oslavu si čestný predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić pozval aj predstaviteľov našej slovenskej menšinovej literatúry. V mene Slovákov na podujatí sa zúčastnili básnik a prekladateľ Martin Prebudila a riaditeľ SVC Vladimír Valentík.

 

V Belehrade pred pamätníkom Cyrila a Metoda (foto: Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku)

 

V Belehrade pred pamätníkom Cyrila a Metoda (foto: Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku)

 

Martin Prebudila a Vladimír Valentík na dnešnej oslave Dňa slovanského písomníctva a kultúry v Rakovici (foto SVC)

 

Martin Prebudila a Vladimír Valentík na dnešnej oslave Dňa slovanského písomníctva a kultúry v Rakovici (foto SVC)

 

Martin Prebudila a Vladimír Valentík na dnešnej oslave Dňa slovanského písomníctva a kultúry v Rakovici (foto SVC)

 

Predstavitelia Belehradu, Ministerstva zahraničných vecí a veľvyslanci slovanských veľvyslanectiev v Belehrade: Ruska, Bieloruska, Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Česka, Macedónska, Slovinska a Poľska pri príležitosti Dňa slovanského písomníctva a kultúry položili vence k pamätníku apoštolom Cyrilovi a Metodovi v rovnomennom parku v Belehrade. Prihovoril sa predseda Zhromaždenia mesta Belehrad Nikola Nikodijević, ktorý zdôraznil že z iniciatívy Zhromaždenia mesta Belehrad bol 24. máj – Deň slovanského písomníctva a kultúry vyhlásený za štátny sviatok v Srbsku.

Či však bol vyhlásený za štátny sviatok? Aj keď niektorí vysokí predstavitelia a niektoré štátne médiá ho dnes uvádzajú ako štátny sviatok, v oficiálnom zozname štátnych sviatkov on nie je zaznačený a nie je ani vnesený do Zákona o štátnych sviatkov. Nateraz je to pravdepodobne iba Návrh, ktorý ešte vždy neprešiel procedúrou Zhromaždenia Srbska. Alebo, možno iba neboli aktualizované údaje, čo je v Srbsku tiež možné. Žijeme totiž v krajine, kde platia niektoré pravidlá, ktoré sú často zákonom neregulované, kým tie, ktoré zákon presne definuje, sa neraz porušujú aj z tých najvyšších inštancií. To čo sa však vie, je fakt, že tento deň za sviatok navrhlo ešte pred tromi rokmi Ministerstvo kultúry a vlani tiež Vláda Republiky Srbska. Návrh bol postúpený do procedúry.

V kalendári štátnych sviatkov Republiky Srbsko na tento rok je 24. máj zaznačený iba ako Ramazanski bajram, ktorý je jedným z dvoch najdôležitejších sviatkov moslimského spoločenstva.

https://www.minrzs.gov.rs/sr/ministarstvo/drzavni-i-verski-praznici-republike-srbije

Slovanské pravoslávne cirkvi oslavujú svätých Cyrila a Metoda 24. mája – deň keď podľa tradície prišli Cyril a Metod zo Solúna na Veľkú Moravu. V Rusku a Bulharsku je tiež 24. máj oslavovaný ako Deň sv. Cyrila a Metoda. V Rusku ho oslavujú aj ako Deň slovanskej písomnosti a kultúry a oslavy bývajú veľkolepé. V Bulharsku sa 24. máj svätí ako Deň slovanskej kultúry a vzdelávania a je štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja.

Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda sa na Slovensku, v Česku, ako aj v ďalších krajinách, kde žijú slovanskí rímskokatolíci a evanjelici, oslavuje každoročne 5. júla ako pripomenutie symbolického výročia ich príchodu na Veľkú Moravu v roku 863.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články