Čo chceme dosiahnuť s dirigovaným informovaním?

Sloboda prejavu je zaradená medzi najvyššie ciele ľudstva, pretože je nevyhnutná... Novinári sú dôležití v každej demokratickej spoločnosti a oni sú aj tí, čo majú kontrolovať, napomínať, ba aj kritizovať tých, čo sú pri moci, aby omámení mocou nezabúdali, že pracujú pre svoj národ a jemu zodpovedajú. To je úloha novinárov! Mylne sa novinármi nazývajú tí, čo sú v službe režimu, lebo oni novinármi byť nemôžu. Preto v novinárstve politika nemá miesto! Predsa sa, trebárs aj násilne, do neho domáha. Aj preto v hlasľudovskom hrnci opäť vrie, alebo možno lepšie povedané: ešte stále vrie. A tomu je tak už vyše desaťročie. Spomeňme si na leto 2009 keď Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vedená Annou Tomanovou Makanovou akýmsi „blitzkriegom" (rýchlym, prekvapujúcim rozhodnutím) odvolala riaditeľa nášho týždenník Hlas ľudu a vymenovala zodpovedajúci stranícky káder. Samuel Boldocký sa vtedy nemohol na to mlčky dívať a napísal text Tragikomická procedurálna ekvilibristika s podtitulkom Riaditeľ Hlasu ľudu „odstavený," lebo šetril v časoch hospodárskej krízy?! Vtedy sa politika usadila do hlasľudovského kresla.

 

Čo chceme dosiahnuť s dirigovaným informovaním?

 

Zaujímavú úvahu pána profesora Samuela Boldockého Hlas ľudu vtedy odmietol zverejniť a preto autor požiadal o publikovanie na tejto webovej stránke. Prečítať si ju možno tu: http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/1293-tragikomicka-proceduralna-ekvilibristika

Nemali by si napokon aj NRSNM a jej Výbor pre informovanie už raz konečne položiť konštruktívnu otázku: čo chceme dosiahnuť s dirigovaným informovaním? Chceme nás ďalej trieštiť? Či zasa... škoda reči..? Aj ďalej si budeme trúsiť do vlastného hniezda, kým z neho všetci neodlietnu?

Mať kultúrnu autonómiu, samostatnosť, sami rozhodovať, samostatne určovať, informovať – veď svojich ľudí a ich schopnosti sami najlepšie poznáme – môže to byť skvelé. Pekne je aj zamyslené, lenže človek je tvor nedokonalý...

Jemu jedinému je daná aj schopnosť reči. Niekto sa v nej lepšie vynachádza, dobre pláva v tých slovných vodách a potom pekne zabalí aj ošúchané frázy o úspešnom desaťročí, otváraní rôznych podujatí, spolkových domov, miestností... Proste, je nám najlepšie ako v danej situácii môže byť.

Keďže je od začiatku naša Rada až výrazne stranícky prifarbená, zdá sa že namiesto aby nás Slovákov spájala, ona nás skôr triešti." Tieto vety boli uverejnené na tejto stránke 14. 05. 2012, odvtedy sme deväť rokov starší, no asi nie aj múdrejší. Politika sa od samotného začiatku vtlačila do NRSNM a napriek upozorneniam tých obozretných a zahľadených do budúcnosti, že centralizácia moci v NRSNM môže byť nebezpečná, práve to sa od začiatku robilo. Teraz sa nám to pomstí.

A, zdá sa, bude horšie. „Zlá krv" začína kolovať v čoraz viac kolektívoch.

Kto sú členovia Správnej rady Hlas ľudu, ktorí diktujú a dozerajú na politiku nášho týždenníka? Rozhodnutím NRSNM (zo dňa 4. júna 2019) členmi Správnej rady sa stali Miroslav Brna, Dragana Surová a Elenka Šranková (novinárka Hlasu ľudu) z Kysáča, Jaroslav Stevanov z Aradáča, Vladimír Hudec (novinár Hlasu ľudu) z Hajdušice, Hviezdoslav Čmelík zo Starej Pazovy, Miroslav Tomáš z Kovačice a bývalá novinárka v HL Anička Chalupová, ktorá podala demisiu a namiesto nej bola zvolená Marienka Obšustová, zamestnankyňa Hlasu ľudu. Za predsedu Správnej rady bol zvolený Miloslav Chrťan a za jeho zástupcu Miroslav Brna. Medzičasom Hviezdoslav Čmelík bol podal demisiu ale, zdá sa, aj ju stiahol.

 

Katarína Pucovská