Zatmenie Mesiaca

Rozlúčka v ambasáde SR v Belehrade

Igor Vencel je slovenský diplomat, ktorý vyše štyroch rokov pôsobil v Srbsku ako zástupca vedúceho na slovenskom veľvyslanectve v Belehrade. Do našej krajiny prišiel po štyroch predchádzajúcich misiách, kedy bol vyslaný na multilaterálnu diplomaciu pri bezpečnostných organizáciách. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky, najmä v reforme bezpečnostného sektora. V New Yorku pôsobil ako zástupca stáleho predstaviteľa pri Stálej misii Slovenska pri OSN, kde sa aktívne zapájal do organizovania rôznych akcií. Podobne aj počas svojho pôsobenia v Srbsku bol účastný na podujatiach, ktoré organizovalo slovenské veľvyslanectvo v Belehrade, ale aj v akciách v našich slovenských prostrediach. Medzi jeho posledné aktivity medzi Slovákmi v Srbsku možno zaradiť Predslávnosťové dni v Kulpíne 2021 a nedávne rozdelenie balíčkov pre prvákov v matičnom ústredí v Petrovci.

 

Rozlúčka v ambasáde SR v Belehrade

 

Rozlúčka v ambasáde SR v Belehrade

 

Rozlúčka v ambasáde SR v Belehrade

 

Rozlúčka v ambasáde SR v Belehrade

 

Rozlúčka v ambasáde SR v Belehrade

 

Pán Igor Vencel nám v Petrovci prezradil, že mu rozchod ťažko padá a ochotne odpovedal na niekoľko otázok:

Po skúsenostiach v multilaterálnej diplomacia aké sú dojmy z tej bilaterálnej?

-Bilaterálna diplomacia má veľké pozitívum že vlastne máte možnosť ísť medzi ľudí a to sa mi aj najviac páčilo. Mal som príležitosť navštevovať nie len Vojvodinu, ale aj Srbsko, išiel som aj na juh, bol som aj v Kosove. Vo Vojvodine som spoznával slovenskú komunitu, prostredie v ktorom žijete a to kultúrno-historické bohatstvo. Je to obdivuhodné ako tu zotrvávate v tom veľmi aktívnom prostredí, rôznych kultúrnych, spoločenských, vzdelávacích a iných podujatí. Vždy som sa snažil vytvoriť si nejaký vzťah k ľuďom, pochopiť tú základnú otázku: Ako je možné že v podstate Slováci, ktorí sú tu na Dolnej zemi, v tejto časti Vojvodiny dokázali tu žiť takmer 300 rokov a udržať si slovenský jazyk? Myslím si, že sú tu dve základné odpovede. Samozrejme, je to tá hostiteľská krajina, ktorá umožňovala vytvoriť tie podmienky, podporovala tradične rôzne podujatia a vytvárala priestor, politický, ale aj finančný. Na druhej strane si myslím, že treba vyzdvihnúť aj ľudí, hlavne tých, ktorí robia tú mravčiu prácu práve v tom teréne. Veľká vďaka, veľké ocenenie za to čo robia patrí aj hlavným inštitúciám: matici slovenskej, národnostnej rade, kultúrno-spoločenským inštitúciám... a tým rôznym spolkom a združeniam. V mnohých sú zapojení aj mladí ľudia. Treba podchytiť tú mladú generáciu, ona je alfa a omega toho, aby sa tu zostalo, aby nedošlo k ďalšej migrácii a aby sa tá demografická znižujúca krivka zastavila.

Z tej vašej štvorročnej misie v Srbsku o tretinu vás „obrala" pandémia a znemožnila vám rozvíjať nejakú významnejšiu činnosť.

-Toto moje vyslanie bolo poznačené kovidom a aj keď je to pandémia, predsa priniesla aj pozitívum. Zostáva mi v trvalej spomienke napríklad jeden moment na Veľkú noc. V apríli v minulom roku 2020 bolo vyhlásené lockdown a zákaz vychádzania na 72 hodín. Naši kolegovia, ktorí boli mimo ambasády, museli byť zavretí aj kvôli karanténe, niektorí aj mesiac, je to ako zlý sen, ale žiaľ museli sme aj cez to prejsť. No my sme tým, že máme ambasádu a tam rôzne priestory, mali možnosť tam tráviť aj krásne chvíle, mohli sme opekať a ten covid nás paradoxne spojil. Na ambasáde my nielen pracujeme, ale tam aj bývame a počas tých karantén sme na Veľkú noc mohli aj naše tradičné šibačky a polievačky uplatniť. Myslím si, že sme boli veľmi zaujímavý kolektív. Sú tam skvelí ľudia. Máme tam na ambasáde, čo je také špecifikum, aj miestnych pracovníkov, ktorí pochádzajú zo Starej Pazovy a ktorí sú veľkým prínosom pre ambasádu.

Na veľvyslanectve v Belehrade ste počas minulého štvorročného obdobia privítali aj niekoľko vysokých slovenských delegácií. Vystala však návšteva prezidenta, respektíve prezidentky.

-Áno, prišiel pán predseda vlády, predseda parlamentu, no stále sa mi zdá, že tu proste chýba prezident. Prezident, žiaľ, nebol, no verím že sa aj to podarí.

 

Rozlúčka v ambasáde SR v Belehrade

 

Na oficiálnej facebookovej stránke Slovenského veľvyslanectva v Srbsku sa rozlúčili nielen s pánom Vencelom, ale aj ďalšími tromi kolegami. Na rozlúčku Barboru Galovičovú neoficiálne vyhlásili za najlepšiu a miss konzulku Slovenskej republiky v Srbsku, potom sa spoločne vyfotili a takto napísali:

Po štyroch rokoch spolupráce sme sa rozlúčili s našimi milými kolegami - Barborou, Igorom, Šaňom a Andrejkou, s ktorými sme prežili mnoho krásnych chvíľ a ktorí zanechali v našich srdciach stopu. Želáme im veľa úspechov v ich nových pracovných pozíciách a veríme, že sa naše cesty opäť niekedy stretnú.

Pripájame sa k želaniam úspešného pôsobenia v nových pracovných pozíciách a ďakujeme všetkým štyrom za všetko čo urobili v prospech tunajších Slovákov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články