Zatmenie Mesiaca

Vo vetre južnej pologule

„Teraz, keď sa nám už zvečerieva, keď na nás doľahli roky nepokojného ticha, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok pamäte vyhrabávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť, na roky krásy žitia." Tak napísal v jednom liste Ján Kulík, pôvodom Petrovčan, ktorý s manželkou Boženou, rodenou Benkovou z Kulpína, pred 45 rokmi odcestoval do zahraničia. „Mala som možnosť spoznať viaceré cudzie kraje, dlho sme žili v Melbourne a teraz v Mathoure. Všade je to trochu inak. Buď si zvykneš na spôsob žitia, alebo utekaj. Utekaj, ako ti nohy stačia. Ja neutekám. Viem sa prispôsobiť, prijať, ba aj iným preniesť svoje dedičstvo." Píše pani Božka v ďalšom liste.

 

Božena Kulíková

 

Božena Kulíková

 

Keď clivota zviera, Kulíkovci z Austrálie aj zavolajú. Rozhovory vedia dlho trvať. Chcú vedieť všetko, čo sa deje v Kulpíne, čo v Petrovci, ale aj v ďalších našich slovenských prostrediach. Zaujímajú sa aj o udalosti v krajine, o ktorých sú, vďaka internetovým vymoženostiam, dobre informovaní. Sledujú, pozerajú, počúvajú, čítajú... Preto nezabudli ani našu dolnozemskú slovenčinu a ani srbčinu. Napriek desaťročiam stráveným v ďalekej cudzine, v ich slovenčine takmer necítiť cudzí prízvuk. Dorozumievacou rečou v ich rodine dodnes je slovenčina, na ulici je to angličtina a občas si pri stretnutiach s krajanmi pohovoria aj po srbsky.

V listoch a telefonátoch sa dotýkame rôznych tém.
„Ako čas plynie, čoraz častejšie sa vynárajú spomienky na detstvo a mladosť z tých našich ulíc a chotárov. Možno aj preto, že sa pri zhľadúvaní potrebných informácií často prehrabávame v starých knihách a časopisoch. Kým sme sa hnali za peniazom, na to nebolo času. Mnohé veci nám vyfúkal vietor južnej pologule a ten je tu neustavičný. Tempo žitia je prudké. Na zaháľačky a nostalgiu nieto veľa času a ani vôle. Buď žiješ v tejto realite, alebo tonieš. Na dvoch stoličkách sedieť nemôžeš." Vysvetľuje Ján a dodáva, že sa nevzdáva.
„Akokoľvek, ale sa obraciam. Robím, píšem, driem, nestíham všetko... V mladosti sme necítili, čo nám škodí... a po 30- ročnej práci na zmeny, 365 dní do roka a ešte k tomu predsedať Spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne v období, keď sme stavali a vystavali slovenský dom a byť cirkevným tajomníkom počas výstavby evanjelického kostola...to bolo treba zvládnuť. Tiež 15 rokov byť hlavným redaktorom rozhlasu, Božka robila hlásateľku, učila deti v doplnkovej škole slovenčiny, bola tiež tajomníčkou spolku... no a bola tu aj rodina. Všetko to sa robilo popri zamestnaní. Súčasne som sa školil na fakulte organickej chémie, skladal kurz žurnalistiky a študoval etymológiu, Bibliu, anti Bibliu atď. Medzičasom som sa zdokonaľoval aj v latine, gréčtine, učil sa snaskrit... Robil som veľa, ale môžem povedať, že som nič neoľutoval. Vystačil som ešte aj farmáriť."

 

Ján Kulík

 

Ján Kulík

 

Ján mi rozprával aj o ich prvej "malej" 15- jutrovej farme. Keď tam stavali dom, ročne dochoval aspoň 15 býkov. Úžitok z nich bol viacnásobný: mali zdarma mäso, získali nejaký profit a tiež aj to, že si ho mali právo odpisovať z dane. V zamestnaní ročne zarábal vyše sto tisíc dolárov, na čo bolo treba platiť daň a odpis dane znamenal takmer to isté, čo aj zárobok, keďže potom v domácej pokladnici viac zostávalo.
Dnes sú už Kulíkovci farmármi „na plný pracovný úväzok". Majú pozemok , ktorý sa rozprestiera na vyše 300 jutár a krásny dom. Pred domom majú asi 2 hektáre parku a trávniky. Pôvodne tam bolo vysadených zo 100 stromov a aj toľko rozličných kríkov. Opravdivá botanická záhrada.„Lenže, aspoň tretina z toho nám odumrela. Suchota. Trvala 15 rokov. Kravičky mreli od hladu a my sme sa zožierali. Duše nám plakali. Niekdajšie stádo počítajúce 250 kráv sme zviedli na 70 a ani ono nemalo bohvieakú pastvu. Bola to taká hrozná suchota, že aj eukalypty sa vysušili. Celé vnútrozemie Victorie, ba aj Austrálie bolo ako po Hirošime. Vysušilo sa nám množstvo stromov, takže neprestajne klčujem. Tá suchota, cez ktorú sme prešli doráňaní, ako telesne, tak aj duševne, sa našťastie už minula. Ale hrozí ďalšia, ale jemnejšia. Práve prednedávnom sme dostali časť alokácie vody na zalievanie pasienkov, zhruba 200 megalitrov, to je asi toľko, ako má 200 olympijských bazénov. Ináč ročný prídel nám je vyše 380 megalitrov. Zatiaľ nám kravy netrpia ani hladom a ani smädom. Robím, hrdlačím ako vládzem, lenže posledne už vidím, že 70-tka na krku veľmi spomaľuje človeka.
"Žaluje sa Ján a Božka zmierňuje jeho trpkosť.
„Na tejto našej farme si žijeme ako v Kulpíne, alebo v Petrovci. Okolo máme prevažne Škótov, protestantov, ale aj Angličanov, Švédov, Dánov, Holanďanov... Dobre si rozumieme. Učím ja ich a oni učia mňa. V tomto našom mestečku, ktoré má iba zo 700 obyvateľov, ale je okresné mesto, naučila som susedovcov variť sármu, chystať zelerový a kapustový šalát a obľúbili si aj petrovskú klobásu. A naše koláče a torty, tie si nevedia vynachváliť!" S hrdosťou rozpráva Božena Kulíková. O nej nemožno nedodať, že je veľmi šikovná kuchárka a rada chystá naše tradičné jedlá. Rovnako rada aj experimentuje a recepty si zapisuje. Niektoré možno nájsť na viacerých miestach na internete alebo v časopisoch či knihách.
Ján Kulík sa už asi 30 rokov zaoberá aj etymológiou a pôvodom krstných mien a priezvisk. Do týchto vôd sa dostal celkom náhodou – v čase keď sa učil angličtinu. O každom anglickom slove chcel vedieť odkiaľ pochádza, kde má korene... nuž zohnal si Oxfordov etymologický slovník. Toľko v ňom listoval, že dodnes už zodral tri knižky. Keď to už mal naštudované v angličtine, chcel nazrieť aj do slovenčiny, ale márne. Podobné slovníky nemáme. Po čase si preto zohnal český, ruský a ukrajinský etymologický slovník, časť osetského etymologického slovníka, menší etymologický slovník staroperžského (avesta), chetejského a hlavne tochárskeho slovníka. V angličtine si zohnal aj hindu, urdu, penjabi a hlavne úplné slovníky sanskritu, od autorov Monier-Williams a najväčší skvost tejto oblasti, od autora R.L. Turnera. Čo sa dalo, to prečítal aj od V.V. Ivanova, A.Meilleta, ako aj prevažnú časť "menších" autorov. V práci na etymologickom slovníku, ktorý už viac rokov chystá, sa slúži najmenej s 20 jazykmi.
Ak sa plány vydaria, čoskoro z tej snahy vznikne vzácna knižka.

 

Katarína Pucovská

(článok je zverejnený v Národnom kalendári 2015)

Komentárov  

+1 #1 Obdiv a uznaniePeťkovský 2015-01-12 18:40
Predovšetkým obdivujem pevnú vieru, vytrvalosť a húževnatosť s akou Ján a Božena K. zdolávali prekážky a kráčali za svojím cieľom v prostredí, v ktorom založili a vybudovali svoj nový domov. Nevšedné dielo, ktorému zasvätili roky života si zaslúži všeobecné uznanie. Pripájam sa preto ku všetkým, ktorí im želajú aj naďalej hojne zdravia, pokoja a Božieho požehnania. Aby sme aj v budúcnosti mohli byť svedkami ďalších výsledkov ich činnosti, najmä tej, ktorú konajú pre dobro iných, v rámci komunity našich Slovákov v Austrálii, ale aj pre všetkých blížnych... O. P.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články