Domovská

EXPERIMENT GRÉCKA REPUBLIKA

Na dnešný deň pred 60. rokmi - začiatok rozpadu gréckej komúny v Maglići
 
EXPERIMENT GRÉCKA REPUBLIKA
 
Pred 60. rokmi Kulpín, Báčsky Petrovec, Silbaš... hraničili s Gréckom. AKO?
 
Počas tereziánskej kolonizácie, teda približne v tom období keď na tieto priestory prichádzali aj Slováci ( alebo trochu neskôr), presnejšie od roku 1786 priestor dnešného Magliću, ktorý bol pustatinou, osídľovali Nemci a osadu pomenovali Bulkes. V roku 1900 Bulkes už mal 3000 obyvateľov. Túto svoju osadu a svoje príbytky Nemci však museli opustiť spolu s odchodom nemeckých okupačných vojsk na konci druhej svetovej vojny. Tí, čo to neurobili boli prinútení odísť alebo boli prepravení do juhoslovanských koncentračných táborov. Za nimi zostali prázdne dobre vybavené domy. Ešte aj dnes v strede Magliću, ako pamätník týchto čias, sa vzpína nemecký evanjelický kostol a o niekdajších nemeckých obyvateľoch svedčí aj nemecký cintorín.
 
Po odchode Nemcov osadu na použitie dostali grécki emigranti armády odporu ELAS tj. Gréckej národno-oslobodzovacej armády pod vedením gréckych komunistov. Mnoho príslušníkov tejto armády sa totiž nemohlo zmieriť s dohodou medzi komunistami a pravičiarskymi stranami v Grécku o odzbrojení, čiže zložení zbraní ELAS-u, čo vskutku znamenalo kapituláciu a preto opustili Grécko. Uchýlili sa aj v Bulkes, ktorý vtedajšie juhoslovanské vedenie v máji 1945 pozmenilo v grécky utečenecký tábor. Takých táborov bolo v Juhoslávii niekoľko ( napr. aj v Kumanove ) - tak píše známy historik Milan Ristović vo svojom článku o gréckom spoločenstve v Bulkesi. Juhoslávia týmto činom, na žiadosť Komunistickej strany Grécka (KSG), vskutku dovolila utvorenie exteritorálnej gréckej obce v Bulkesi.
 
Väčšinu obyvateľstva novoutvorenej gréckej osady činili vojaci ELAS-u a so začiatku v osade žilo iba 8 žien! Počet obyvateľov postupne rástol a tak v roku 1946 tu už bolo 4023 Grékov. V tom roku počet žien už stúpol na 161 a detí bolo úhrne 30. Pred zrušením tejto gréckej republiky v roku 1949 počet jej obyvateľov dosiahol vyše 4,5 tisíc.
 
Grécka republika bol vskutku štát v štáte. Táto oblasť bola vyňatá z juhoslovanskej jurisdikcie a mala vlastnú správu a vlastné represívne sily oficiálne uznané zo strany juhoslovanského vedenia. Platili v nej osobitné zákony, podľa ktorých bolo zakázané opúšťanie osady a povolený výstup malo iba vedenie komúny, zásobovatelia a robotníci, ktorí pracovali mimo územia osady. Grécki emigranti boli viazaní za túto osadu aj tým, že v tejto gréckej republike platili vlastné peniaze, grécke drahmy. Čiže, robotníci, ktorí v Bulkesi zarobili peniaze, mohli ich minúť len v tejto osade. Všeobecne hodnotiac, režim v osade bol nanajvýš prísny. Takáto situácia postupne vyvolala nespokojnosť obyvateľov, ktorí začali tajne opúšťať komúnu. Vedenie nepovolený odchod z osady klasifikovalo ako dezertérstvo a ono bolo trestné.
 
Grécki emigranti v Bulkesi mali rôzne pracovné dielne, nemocnicu, dom pre deti bez rodičovskej opatery, divadlo, kino, knižnicu, základnú školu a nižšie gymnázium, v ktorom výučba prebiehala v gréckej reči. Mali i svoju tlačiareň, v ktorej tlačili vlastné peniaze, učebnice, noviny a detský časopis.
 
Čo potom spôsobilo rozpad tejto gréckej republiky?
  1. V osade bola vojenská akadémia, kde sa konal výcvik oficierov pre jednotky Demokratickej Armády Grécka, ktorí boli vysielaní do boja proti aténskej vládе. Tento fakt vyvolával spory na medzinárodno-politickej úrovni medzi Juhosláviou a Gréckom.
  2. Toto grécke spoločenstvo sa malo, podľa predbežných plánov, finančne samostatne zaokrývať a malo predstavovať samosprávnu a ekonomicky sebestačnú komúnu. Bol to vskutku jeden sociálny experiment a podľa komunistickej ideológie mal odzrkadľovať ideálnu obec. Avšak, experiment nebol úspešný a musel byť ekonomicky podporovaný zo strany Juhoslávie.
  3. Politické konflikty medzi týmto gréckym exteritóriom a Juhosláviou sa zvýraznili po tom ako si grécka komunistická strana zastala na stranu Informbira čiže Staljina a tým sa postavila proti Titovi. Vtedy dochádza i k názorovému rozdeleniu obyvateľstva v Bulkesi, čo spôsobilo konflikty až fyzické zúčtovania a vyžiadalo si aj ľudské obete.
 
Juhoslovanské vedenie vyhlásilo, že nemá nič proti tomu, aby sa oficiálni predstavitelia Bulkesu ideologicky priklonili Informbiru ale upozornilo, že v žiadnom prípade nebude tolerovať verejné vystupovanie proti Titovi a juhoslovanskému vedeniu. Vtedy juhoslovanské vedenie zasiahlo do integrity a zvrchovanosti tohto územia a do neho vyslalo Komisiu štátnej kontroly. Po vykonanej inšpekcii, komisia zistila rôzne prechmaty v gazdovaní gréckou komúnou v ktorej bola utvorená privilegovaná skupina ľudí, ktorá utláčala a vykorisťovala ostatnú časť obyvateľstva. Komisia po nahliadnutí do situácie uzavrela, že sa vedenie Bulkesu správa nepriateľsky voči FNR Juhoslávii po čom sa štátne vedenie rozhodlo „podniknúť opatrenia“ a intervenovať v prípade bulkeskej komúny. V takejto neblahej situácii vedenie bulkeskej komúny sa dohodlo s Československom o preprave cez maďarské územie stúpencov KSG. Prvá skupina gréckeho obyvateľstva opustila Bulkes 30. augusta roku 1949 a ďalšie tri transporty do Československa sa zrealizovali v septembri. Väčšina gréckeho obyvateľstva vtedy bola z Bulkesu presídlená do Československa a v osade zostalo iba zo 800 osôb, z ktorých väčšina boli Macedónci. Z potomkov gréckych rodín, dodnes v Maglići zostali rodiny Skutelis, Josifidis i Konstantinidis.
 
Grécka republika v Maglići predstavovala jedinečný prípad v dejinách a v právnej regulatíve Juhoslávie.
 
Katarína Pucovská
 
Viac o dejinách Magliću možno prečítať na webovej stránke http://www.bulkes.de/istoria.html a najviac údajov o exteritoriálnej republike v Bulkesi obsahuje článok prof. dr. Milana Ristovića v Glasniku za društvenu istoriju IV/2-3, 1997., na str. 179-201, pod názvom “Eksperiment Buljkes: Grčka republika u Jugoslaviji 1945-1949″.
 
Použité články:
Robert Čoban • CPG Publisher - Eksperiment Bulkes: Grčka republika u Vojvodini, 13. August 2007.
Marián Sloboda - Bački Maglić (Buljkes) i grčka komuna u Vojvodini prije odlaska u Čehoslovačku 1945–1949
 
Eksperiment Bulkes: Grčka republika u Vojvodini
 
Za terezijanske kolonizacije od 1786 godine prostor današnjeg Maglića naselilo je nemačko stanovništvo. Godine 1900 Buljkes je već imao 3 hiljade stanovnika. Nemci su ovo selo napustili zajedno sa odlaskom nemačkih okupacijskih vojski na kraju drugog svetskog rata, a ono malo što ih je ostalo je bilo prisiljeno otići ili su bili premešteni u jugoslovenske koncentracione logore. Ostavili su za sobom prazne i dobro opremljene kuće. Do danas se u sredini Maglića može videti nemačka evangelička crkva i još postoji nemačko groblje. Nakon odlaska Nemaca dobili su selo na raspolaganje grčki emigranti armije otpora ELAS tj. Grčka narodno-oslobodilačka armija pod rukovodstvom grčkih komunista. Mnogo pripadnika armije se nije moglo pomiriti sa Varkiskim dogovorom izmedju komunista i desničarskih partija u Grčkoj. Prema tom dogovoru trebalo je da se ELAS razoruža što je u stvari značilo kapitulaciju.
 
Buljkes je bio osnovan kao grčki izbeglički logor u maju 1945. Bio je samo jedan od nekoliko takvih logora u Jugoslaviji, drugi je bio napr. u Kumanovu- piše o tome M. Ristović u svom članku o grčkoj zajednici u Buljkesu. Većina stanovništva su bili vojnici ELAS-a a među njima bilo je samo 8 žena!!! Naselje se nakon nekoliko transporovanja povećalo, pa se broj stanovnika kretao izmedju 3 i 4 hiljade. Za 1946. godinu se zna tačan broj stanovnika – 4023; iste godine u selu je boravila samo 161. žena i 30-oro djeca. Pre raspuštanja komune 1949. je broj stanovnika dosegnuo 4,5 hiljade lica.
 
Buljkes je u to vreme imao status eksteritorijalne opštine Grčke u kojoj su važili grčki zakonski propisi i koje je Jugoslavija priznavala. Ovo izuzeće iz jurisdikcije bilo je bez presedana, kuriozitet u našoj državničkoj praksi. U početku je to bio samo sabirni logor, u koji su vojnici dolazili na oporavak, no kasnije je život u Buljkesu organizovaniji. O redu se brinula policija „IKA”. Sredstvo plaćanja bila je grčka moneta - drahme. No, napuštanje sela po sopstvenoj volji stanovnika bilo je zabranjeno, isto kao i kretanje između sela i njegove okoline uopšte – izaći iz sela mogli su samo ljudi sa specijalnom dozvolom: članovi rukovodstva komune, snabdevači i radnici zaposleni izvan sela. Grčki emigranti u Buljkesu su bili vezani za selo i tom činjenicom da je buljkeska komuna imala sopstven novac. Stanovnici, dakle, nisu mogli novac, koji su zaradili, koristiti za granicom naselja. Uopšteno govoreći, režim u naselju je bio vrlo strog. Ta situacija je izazivala nezadovoljstvo stanovništva i dovodila je do svojevoljnog napuštanja sela, što se od strane uprave komune klasifikovalo kao dezertiranje i kažnjavalo se.
 
U selu su bile osnivane i radionice, bolnica, dom za decu bez roditelja i kulturne ustanove –pozorište, bioskop, biblioteka i škole: osnovna škola i niža gimnazija sa grčkim kao nastavnim jezikom. Postojala je i štamparija, gde je zajednica štampala osim svog novca i udžbenike i druge knjige. Izdavala je i novine Glas Buljkesa, časopis za decu Orlići, tj. zapravo Pioniri itd. U buljkeskom vojnom logoru je bila i vojna akademija gde su se obučavali oficiri za jedinice Demokratske Armije Grčke, u koje su bili slani da se u gradjanskom ratu uključe u borbu protiv atenske vlade. Ta činjenica je prouzrokovala da je Buljkes postao sredstvom propagande i tema diskusija i sporova na međunarodno-političkom nivou.
 
Buljkes je bio namerno zatvoren i izolovan od svoje okoline (što je željelo grčko komunističko rukovodstvo), bio je izveden iz jugoslovenske jurisdikcije, imao je sopstvenu upravu i sopstvene represivne snage.
 
Zajednica u Buljkesu je trebalo da bude samoupravna i ekonomski samodovoljna komuna. Bila je zapravo jedan socijalni eksperiment i trebalo je da bude slika realizovnane idealne opštine prema komunističkoj ideologiji. No, eksperiment za ostvarenje autarktičke opštine nije bio uspešan i Buljkes je morao da bude ekonomski podržavan od strane Jugoslavije. A upravo gazdovanje Buljkesa je postalo povod za intervenciju jugoslovenskih vlasti protiv komune. Intervenciji je prethodio politički sukob izmedju KP Jugoslavije i Informbiroa i konfrontacije medju Titom i Staljinom u kojoj su se grčki komunisti u Bulkesu stavili na stranu Informbiroa, dakle, Staljina. Ovaj razlaz je u samom Buljkesu prerastao u fizičke sukobe u kojima je bilo i ljudskih žrtava.
 
Jugoslovensko rukovodstvo je izjavilo da nema ništa protiv odluke oficijalnih predstavnika Buljkesa da se priklone stavovima Informbiroa, ali je upozorilo da nikako neće tolerisati njihove istupe protiv Tita i jugoslovenskih vlasti. Jugoslovenska Komisija Državne kontrole je u Buljkesu izvršila inspekciju, pa je našla i dokazala da je gazdovanje buljkeskog rukovodstva «spekulativno», varljivo i da šteti privredi Jugoslavije. Takodje je referisalo o tome da je rukovodstvo stvorilo jednu privilegovanu skupinu i maltretira ostale stanovnike, ograničava njihovo kretanje, kontroliše poštanske pošiljke izmenu sela i ostalog sveta, čini fizičko nasilje nad stanovništvom, obogaćuje se na njegov račun itd. Zaključkom saopštenja Komisije je bilo da se rukovodstvo Buljkesa ponaša neprijateljski prema FNR Jugoslaviji. Jugoslovensko rukovodstvo je posle toga odlučilo «preduzeti mere» i intervenisati u stvari buljkeske komune. KPG, nalazeći se u takvoj neprijatnoj situaciji, dogovorila se sa čehoslovačkom i madjarskom stranom da se pristalice KPG transportuju u Čehoslovačku. Prvi transport je organizovan 30. avgusta 1949. U septembru su bila sprovedena još tri transporta.
 
Dok je većina stanovnika Buljkesa otišla za Čehoslovačku, oko 800 stanovnika je ostalo u Jugoslaviji. Radilo se verovatno o Makedoncima, koji su podržavali politiku KPJ. A do danas u Magliću žive tri grčke porodice: Skutelis, Josifidis i Konstantinidis.
 
Eksteritorijalne zajednice u Buljkesu je zaista unikalna pojave u istoriji države i prava Jugoslavije. Detaljnije o istoriji Maglića možete naći na sajtu: http://www.bulkes.de/istoria.html a najopširnije detalje o eksteritorijalnoj grčkoj republici u Bulkesu sadrži je članak prof. dr. Milana Ristovića u Glasniku za društvenu istoriju IV/2-3, 1997., na str. 179-201, pod naslovom “Eksperiment Buljkes: Grčka republika u Jugoslaviji 1945-1949″.
 
Upotrebljeni tekstovi:
Robert Čoban • CPG Publisher - Eksperiment Bulkes: Grčka republika u Vojvodini, 13. August 2007.
Marián Sloboda - Bački Maglić (Buljkes) i grčka komuna u Vojvodini prije odlaska u Čehoslovačku 1945–1949

Komentárov  

+1 #1 Pravopisné chybyA. D. 2012-06-19 05:45
Správne má byť:
drachma,
Informbyro,
Stalin,
Bulkesa (nie: Bulkesu),
FĽR Juhoslávia (nie: FNR)
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus