Dnes predpoludním na Fakulte technických vied v Novom Sade sa začala 12. Medzinárodná vedecká konferencia Etikum 2018. Potrvá tri dni a na nej sa zúčastňujú vedeckí pracovníci z našej krajiny, ale aj z Anglicka, Slovinska, Chorvátska, Holandska, Rumunska, Maďarska, Poľska, Bosny a Hercegoviny, Česka, ako aj zo Slovenskej republiky. Zo slovenských vedeckých pracovníkov svoje referáty prečítajú viacerí odborníci z košickej a žilinskej univerzity. Od roku 2016 v prvý deň konferencie sa udeľuje Cena prof. Dr. Janka Hodoliča mladým výskumníkom za najlepšiu vedeckú prácu. Tohto roku ju dostal Mića Đurđev a pri slávnostnom udeľovaní ceny bola aj rodina Janka Hodoliča.
Medzinárodná vedecká konferencia Etikum, usporiadateľsky podpísaná Departmánom pre výrobné strojníctvo FTN, bude ešte zajtra a pozajtra prebiehať v sieni Fakulty technických vied v Novom Sade. Jej vstupná, plenárna časť sa konala v znamení spomienok na jej ideového tvorcu a zakladateľa Janka Hodoliča, vysokoškolského učiteľa a pedagóga, vedca a výskumníka, odborníka na celý rad oblastí strojníctva a environmentalistiky, autora vyše 450 vedeckých prác, početných učebníc a monografií, čestného doktora vied Technickej univerzity v Košiciach. Kladne treba hodnotiť aj účasť prof.Dr. Janka Hodoliča na projektoch CEPUS II a spoločné partnerstvo na projekte Tempus Training of Institutions in Modern Enviromental Aproaches and Technologies (TIMEA), ktorého bol aj koordinátorom. Bol a zostáva medzinárodne uznávaný odborník v oblasti automatizácie inžinierskych prác, výrobnej metrológie a kvality pružných výrobných systémov. V poslednom období jeho orientácia bola zameraná na inžinierstvo ochrany životného prostredia s dôrazom na teóriu a prax.
Na dnešnom udeľovaní Ceny sa zúčastnila aj rodina profesora Hodoliča: manželka Jarmila, dcéra Marína a syn Andrej s manželkou Ľudmilou. Profesor Janko Hodolič umrel práve v dnešný deň roku 2015.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)