Arheološki nalaz u Kulpinu

Spomienka na Lenku a Lazu

Výstava s literárnym programom pri príležitosti 150 rokov narodenia Jeleny Lenky Dunđerskej (1869 – 1895 – 2019) a 110. výročia prvého zverejnenia najkrajšej básne srbskej ľúbostnej lyriky Santa Maria della Salute – Lazu Kostića, sa mala uskutočniť vlani v Dunđerskovom kaštieli v Kulpíne, kde Lenka a Laza neraz trávili dni, no nestalo sa tak. Program sa musel stále posúvať, keďže si tento kaštieľ už vyše polroka stále prenajíma televízia Pink, ktorá, ako to obyčajne s nájomcami býva, málo dbá o majetku a zrejme ani kultúra jej nie je veľmi blízka. Večierok sa nakoniec musel usporiadať v priestore základnej školy v Kulpíne. Autor a usporiadateľ podujatia Hadži Zoran Lazin s poľutovaním konštatoval, že sú nám zrejme dôležitejšie peniaze a reality show, než kultúra a ochrana dedičstva.

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Úvodom včerajšieho vydareného večierka sa prihovorila Tatiana Mitićová, ktorá po privítaní slovo odovzdala Pavlovi Zimovi, predsedovi Klubu Kulpínčanov, spoluorganizátorovi tohto podujatia. V programe účinkovali básnici Jelena Stojsavljević a Rajica Dragičević, herečka Željka Jelić a moderátor programu Hadži Zoran Lazin. Večierkom sa niesli krásne verše a básnické inšpirácie nadchnuté nesmrteľnou láskou a básňou Santa Maria della Salute. Laza Kostić sa v nej hlboko bolestne spovedá zo svojej beznádejnej lásky k Lenke Dunđerskej.

Jelena-Lenka Dunđerská bola dcérou najmajetnejšieho vojvodinského Srba Lazara-Lazu Dunđerského. Ten mal päť detí a najstarší syn Đorđe-Đoka býval v Kulpíne. Lenka často prichádzala k bratovi do Kulpína na návštevu, kam neraz zavítal aj známy novosadský advokát a básnik Laza Kostić. Blízky vzťah medzi nim a Lenkou Dunđerskou sa začal rozvíjať po stretnutí v Čeláreve (vtedajšom Číbe) roku 1891, kde Dunđerskovci mali ďalší kaštieľ. Ona mala vtedy 21 a on 50 rokov.

Podľa mnohých literátov Santa Maria della Salute má v sebe takmer kozmickú silu, do ktorej sa zlialo celkové Kostićovo dielo. Ukončená bola roku 1909, štyri roky po záhadnej predčasnej smrti milovanej Lenky, ktorá aj po rokoch stále prichádzala do básnikových snov. Na túto tému aj TU:
http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/stare-nazvy/22-aktuality/aktuality/10482-najsmutnejsia-srbska-lubostna-rozpravka-2

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Spomienka na Lenku a Lazu

 

Túto ľúbostnú kolonádu do slovenčiny majstrovský preložil Ľubomír Feldek za pomoci Františka Lipku. Uvádzame jednu časť:

Laza Kostić: Santa Maria della Salute (preklad Ľubomír Feldek, František Lipka, 1988)

Ó, svätá matka, viny ma sprosti,
že zaplakal som za sosnou hôr,
blahoslavenou, navzdory zlosti
napĺňajúcou vôňou tvoj dvor!
Ty žriedlo lásky, nebeskej cnosti,
prepáč, že zhrešil pozemský tvor.
Kajúcny bozk ti na rúcho vzduté,
Santa Maria della Salute.

Veď krajšie je sa na krásu dívať
a tvoje klenby niesť ako stĺp,
než za plamene hriechu sa skrývať
čo spália srdce i každý kĺb,
než v mori tonúť či v plote zhnívať,
diablova chova a čertov zub...
Radšej byť navždy dych tvojej hrude,
Santa Maria della Salute.

Trpel som, matka, za mnohý omyl
a kajal som sa z tisíc vín.
Jediný drsný okamih zlomil,
v čo dúfal, po čom túžil tvoj syn.
Čo som si v živých snoch uvedomil,
premenilo sa na prach a dym.
Jasalo nad tým zlo žltoľúte
Santa Maria della Salute.

Hrýzlo ma, v peklo zmenilo bydlo,
no medzi ľuďmi vinníka niet.
A keď to na mňa horu bied skydlo,
niet ako prekliať pôvodcu bied,
lebo čo duši zlomilo krídlo
a pri štarte už strhlo jej let,
je z mojej hlavy, ňou vyvrhnuté,
Santa Maria della Salute.

To vtedy sa mi zjavila víla –
nikdy som krajšiu nevidel skôr.
Z čiernavy temnôt žiarivá sila,
slávičia pieseň za svitu zôr.
Rany, čo mal som, mi vyliečila –
a rozbolel ma z nej každý pór.
Kto zniesol by to blaženstvo kruté
Santa Maria della Salute?

Pozrela na mňa – sotva sa s tuhším
svetlom už stretol duch cez pohľad.
Pod tým jej zrakom bol by som tuším
roztopil všetok vesmírny ľad.
Núkala – vediac, že po tom túžim –
med palinový, horkosť i slad,
i celú dušu, i túžby kruté,
–večnostné more pre chvíľku v prúde!
Santa Maria della Salute!

Mne úbohému tá hojnosť hodov?
poklady všetky – nie iba diel?
Starec, čo schádza z posledných schodov,
zlatý strom našiel, dozretý cieľ?
Ó, tantalovský strom sladkých plodov!
Prečo si dozrieť skôr nevedel?
Prepáč, že tápal som v hriešnom blude,
Santa Maria della Salute.

Stretli sa v mojom vnútri dve sily –
rozum a rozkoš, mozog a cit.
Búrka a starý dub tak sa bili,
že väčšmi sa už nedalo biť.
Keď zápasníci sa vysilili,
zas vládol mozog, ten sivý štít –
naveky drží nás v tupom pute,
Santa Maria della Salute.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články