Arheološki nalaz u Kulpinu

Jubileá našich kalendárov a Slovákov z Maďarska

Slováci z Maďarska v tomto týždni iniciovali niekoľko významných podujatí: v utorok 11. februára prezentovali v Bratislave vydavateľskú tvorbu a predstavili Spoločnosť SlovakUm pri CSSM, Náš kalendár a Ľudové noviny. V stredu 12. februára v Békešskej Čabe, v Dome slovenskej kultúry si pripomenuli dvojitú storočnicu tlačeného slova, kalendárov dolnozemských Slovákov: Čabianskeho kalendára v Maďarsku a Národného kalendára vo Vojvodine. V dňoch 13.-14. februára 2020 v Békešskej Čabe si dvojdňovou vedeckou konferenciou s názvom Výskum Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte pripomínajú 30. výročie založenia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. V sobotu 15. februára v XIII. obvode Budapešti usporiadajú Fašiangový ples budapeštianskych Slovákov.

 

Jubileá našich kalendárov a Slovákov z Maďarska

 

Jubileá našich kalendárov a Slovákov z Maďarska

 

Čabiansky kalendár ako fenomén spájajúci všetkých dolnozemských Slovákov si pripomenul 100 rokov od prvého vydania v roku 1920 v domácom prostredí v stredu12. februára 2020 v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabev predvečer seminára k 30. výročiu vzniku Výskumného ústavu Slovákov v Békešskej Čabe. Prezentoval ho Ľudovít Pomichal, člen komisie pre médiá ÚSŽZ z Bratislavy, kým storočný Národný kalendár vojvodinských Slovákov, ako aj najmladší z kalendárov – Svetový kalendár, predstavil Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca. Viac TU: https://www.uszz.sk/sk/stranka/4837/storocnicu-cabianskeho-kalendara-a-narodneho-kalendara-si-dolnozemci-pripomenu-v-bekesskej-cabe-jednom-z-klucovych-centier-slovenskosti-vo-svete

O tom, že „kalendárna kultúra" má celkom prirodzený nárok i ďalej pretrvať, a to aj bez toho, že by o túžbe okázalo bubnovala, dávajú na známosť v lone slovenskej menšiny v Maďarsku inštitucionálne zastrešenej Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku a jej Neziskovou verejnoprospešnou spoločnosťou SlovakUm, ako aj Čabianskou organizáciou Slovákov dve ročenky: Náš kalendár a Čabiansky kalendár.

V utorok v čitárni Slovenskej pedagogickej knižnice v Bratislave po privítaní riaditeľom SPK Vladimírom Grigarom a zástupkyňou OZ Zhoda Erikou Fajnorovou aktivity, inštitúcie a ciele CSSM predstavila jej predsedníčka Alžbeta Hollerová Račková. Prítomných pozdravil aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. O fungovaní spoločnosti hovoril konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl a o týždenníku Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny jeho šéfredaktorka Eva Fábiánová. Posledne spomenutí predstavili aj publikačnú činnosť spoločnosti so zvláštnym zreteľom na ročenku Náš kalendár na rok 2020 a reprezentatívnu knihu, zaujímavú najmä pre naše gazdinky - Slovenskú kuchyňu. O tom viac TU: http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/28508-tvorba-slovakov-v-ma-arsku-v-bratislave

 

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku si 30 rokov činnosti pripomína vedeckou konferenciou s medzinárodnou účasťou v Békešskej Čabe

 

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku si 30 rokov činnosti pripomína vedeckou konferenciou s medzinárodnou účasťou v Békešskej Čabe

 

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku si 30 rokov činnosti pripomína vedeckou konferenciou s medzinárodnou účasťou v Békešskej Čabe

 

Na dvojdňovej vedeckej konferencii s názvom Výskum Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte v dňoch 13.-14. februára 2020 v Békešskej Čabe, ktorej úvodná časť prvého dňa je venovaná slávnostnej pripomienke životného jubilea pani profesorky Anny Divičanovej, prvej a dlhoročnej riaditeľke VÚSM, sa zúčastňuje aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov v zahraničí, ktorý sa prítomným účastníkom a hosťom aj prihovoril.

O tom viac TU: https://www.uszz.sk/sk/stranka/4838/vyskumny-ustav-slovakov-v-madarsku-si-30-rokov-cinnosti-pripomina-vedeckou-konferenciou-s-medzinarodnou-ucastou-v-bekesskej-cabe

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články