Arheološki nalaz u Kulpinu

IN MEMORIAM: Jozef Valihora, PhD

Dnes ráno sa tíško s nami rozlúčil univerzitný profesor vo výslužbe Dr. Jozef Valihora. Narodil sa 11. 4. 1946 v Pivnici, v rodisku zakončil základnú školu a gymnázium v Báčskom Petrovci. Vyštudoval prvý stupeň slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade a v štúdiu pokračoval na Filologickej fakulte v Belehrade, kde obhájil aj magisterskú prácu. Pre doktorskú dizertačnú prácu si zvolil tému: Básnická a prozaická práca Juraja Tušiaka. Pôsobil na oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Okrem pedagogickej práce zaoberal sa editorskou činnosťou, literárnou vedou a prekladateľskou činnosťou. Za svoju celoživotnú prácu získal viacero ocenení a v roku 2016 mu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny udelila Zlatú plaketu.

 

IN MEMORIAM: Jozef Valihora, PhD

 

Jozef Valihora na vydanie pripravil antológie a výbery z diel viacerých autorov a či už ako autor, spoluautor alebo prekladateľ je podpísaný vo viacerých učebniciach pre základné a stredné slovenské školy v bývalej Juhoslávii a Srbsku. Z jeho plodného diela možno vyzdvihnúť výber z literatúry slov. romantizmu Vejú vetry, povievajú, 1980; Janko Čeman: Poctiví zlodeji, 1982; Pavel Čáni: Dôvera, 1988 a i. Prekladal z macedónčiny (V. Nikoleski a i.), zo slovinčiny (T. Seliškar a i.), zo srbčiny preložil diela G. Rodariho, R. Guillota (Na krídlach snov, 1980; Biela hriva, 1984), z angličtiny E. Hemingwaya (Poviedky o Nickovi, 1982). Slovenskú literatúru vo Vojvodine priblížil v monografii Aspekty literatúry a kultúry (2001); v SVC v edícii Živý prúd mu v roku 2010 tlačou vyšla kniha Prozaické a poetické dielo Juraja Tušiaka, ktorá predstavuje monografiu o Tušiakovom diele z pera literárneho vedca staršej generácie. Spolu s Alenou Peškovou v roku 2016 pripravil štvrté vydanie učebnice Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 6. ročník základnej školy. Pre 1. ročník gymnázia zostavil Čítanku s literárnoteoretickými pojmami.

V roku 2016 jubilejné šesťdesiate Literárne snemovanie v Báčskom Petrovci bolo venované aj sedemdesiatin JozefaValihoru.

Jozef Valihora svoju životnú púť dokonal v neblahom čase núdzového stavu v Srbsku kvôli koronavírusu a ochorenia covid 19 a preto v zmysle smerníc Biskupského úradu z Nového Sadu a v súlade s nariadeniami a opatreniami vlády Republiky Srbska, Ján Zahorec, evanjelický farár v Pivnici, kde profesora Valihoru zajtra pochovajú oznámil, že Dom smútku bude otvorený po celý čas, avšak odporúča vstupovať do neho jednotlivo a dodržiavať všetky hygienické opatrenia. Posedenie pri zosnulom nebude. Pohrebná počestnosť bude vykonaná na otvorenom priestore, pri samotnej hrobke. Je mi ľúto, že za takýchto podmienok musíme vykonať pohrebnú počestnosť váženému pánovi profesorovi. V mene cirkevného zboru vyjadrujem sústrasť pozostalej rodine. Napísal Ján Zahorec v oznámení o pohrebe , ktorý bude v piatok 27. marca 2020 o 11. h na pivnickom cintoríne.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 Uprimná sústrasťViera Tapalagová 2020-03-26 18:05
S veľkým žiaľom vyjadrujeme hlbokú sústrasťnad stratou manžela, otca a starého otca Jozefa Valihoru, najmä jeho manželke Miluške,synovi Jožkovi a vnukovi Dávidovi jeho priatelia a susedovci z Nového Sadu Viera a Aurel Tapalagovci,
ako aj naša dcéra Kristína Simonová-Tapalagová s rodinou
Nech ho Pán opatruje vo svojom náručí, nech odpočíva v pokoji v jeho rodnej zemi .
Bratislava - Slovensko 26. marca 2020
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články