„Dnešný človek, ktorého duša navždy trpí, potrebuje estetický systém a etické pokyny, aby sa ľahšie vyrovnal so všetkými problémami, hrozbami a ťažkosťami každodenného života. Agarský intuitívne cíti, že svojou maľbou ponúka akýsi priestor Arkádie, v ktorej vládne poriadok, súlad, harmónia a krása, tie hodnoty, ktoré sú potrebné na to, aby sa človek zachoval a prežil v dialektickom osude sveta," uviedol v katalógu k vlaňajšej Agarského výstave Conradova záhrada v Belehrade výtvarný kritik Sava Stepanov. Zároveň zhodnotil, že celkový opus Jána Agarského, započatý v osemdesiatych rokoch minulého storočia, plynie logicky, v súlade a v kontinuite. Agarského výtvarná tvorba sa začínala s figurálnou maľbou a pokračovala farebnými krajinkami, kde je príroda spestrená a zobrazená v zaujímavých pastelových kompozíciách. Základná jeho téma, čiže motív je príroda, príroda ako zákonitosť, ako pravda ako život. Ján Agarská v tomto roku oslavuje dvojnásobné jubileum: životnú šesťdesiatku a 40 rokov umeleckej tvorby.
Po farebných záhradách najnovšie sa Ján Agarský preorientoval na nočné koláže osvetlené iba mesačným svitom
V predchádzajúcom Agarského cykle príroda bola abstraktne pestrá, v zaujímavých pastelových kompozíciách maliar vytváral zvláštne farebné odklony
Akademický maliar Ján Agarský sa narodil 30. novembra 1962 v Starej Pazove, kde i dnes žije. Skončil strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa v Novom Sade a Vyššiu pedagogickú školu, výtvarný odbor v Belehrade. Maliarstvo študoval v Rijeke a skončil ho na Akadémii umenia v Novom Sade u profesora Jovana Rakidžića. Na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvoval doplnkové štúdium u profesora Jána Bergera. Pracuje ako výtvarný pedagóg na základnej škole Hrdinu Janka Čmelíka a prednáša výtvarnú kultúru aj v staropazovskej škole Antuna Skalu.
Blahoželáme!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)