SEAVC Kulpín

Dobšinský v petrovskej knižnici

Včera 16. marca 2018 v deň 190. výročia narodenia spisovateľa, prekladateľa, redaktora a významného folkloristu Pavla Dobšinského v Obecnej knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci otvorili príležitostnú výstavu a usporiadali narodeninový rozprávkový program. Na úvod večierka sa s výrokom Hansa Christiana Andersena: „Niet krajších rozprávok než tie, ktoré napíše sám život" prihovorila úradujúca riaditeľka Anna Speváková. Potom pozvala prítomných do ríše Dobšinského rozprávok. Soľ nad zlato zahrali žiaci ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca a Múdry Maťko a blázni malí herci Kultúrno umeleckého spolku Petrovská družina. Rozprávkové piesne zaspieval Boris Gabrini a význam rozprávok v odrastaní podčiarkol v otváracom príhovore predseda zhromaždenia Báčskopetrovskej obce dr. Ján Šuľan.

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Všetci dobre poznáme to: Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami... a rovnako ten záver:... a oni žili šťastne až kým nepomreli. Na takomto Dobšinského rozprávačskom umení vyrástli celé slovenské generácie. „Rozprávky, ktoré nám čítali rodičia, starí rodičia, alebo neskôr aj my sami, v nás rozvíjali fantáziu a otvárali nový svet," povedal Ján Šuľan a výstavu otvoril citátom Godfrieda Bomansa „Kde sa končí rozprávka, tam sa začína život."

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Dobšinský v petrovskej knižnici

 

Detské scénky nacvičili Jarmila Pantelićová a Daniela Legíňová Sabová. Texty o Dobšinského rozprávkach čítali Anna Petrášová a Martina Benková.

Nestarnúce Dobšinského diela ako Slovenské povesti či Prostonárodné slovenské povesti nestratili nič zo svojho čara a aj v súčasnosti sú dôležitým prameňom poznania života a kultúry slovenského ľudu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články