SEAVC Kulpín

Spomínajme

Včera bol 1. november – sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých, Svih svetih, Všisviat, Všicki svati... a dnes 2. novembra je Pamiatka zosnulých čiže Dušičky, Dušni dan. Tieto prvé dva novembrové dni sú pre nás intenzívnym okamihom viery, modlitby a zamyslenia sa aj nad tými „poslednými vecami človeka" a chvíľami častejšieho spomínania našich milých zosnulých. Sviatok Všetkých svätých, ako to aj sám názov hovorí, je deň, ktorý je venovaný všetkým svätým mučeníkom a v katolíckych kostoloch sa počas omší pripomínajú svätí, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista. Pamiatka zosnulých – Dušičky je venovaná spomienke na zomrelých príbuzných a priateľov. Tak ako sa tento predposledný mesiac v roku začal spomienkou na tých, čo už nie sú medzi, vskutku celý november intenzívnejšie spomíname. Memento mori!

 

Záber z petrovského cintorína

 

Záber z petrovského cintorína

 

Memento mori – je latinské príslovie, ktoré znamená Pamätaj, že zomrieš, alebo aj Pamätaj, že si smrteľný. Používa sa aj vo variante Memento mortis - Pamätaj na smrť. Všetci musíme prejsť bránou smrti. Smrti, o ktorej Milan Rúfus píše, že je pastierkou jesene, čo pasie na strniskách, ktorá je možno ďaleká tušene, ale netušene blízka! Rúfus akoby dovidel až do toho tichého ticha. V básni Ticho píše:

Na konci ticha je ticho.
Ešte väčšie.

A v tom tichu ako v matrioške
žije smrť. Sama.

Žije na troške,
v hasnúcom uhlí zemiačik si pečie.

Pastierka jesene,
čo pasie na strniskách.

Ďaleká tušene
a netušene blízka.

Podľa katolíckeho učenia Všechsvätých nám pomáha uvedomiť si základnú pravdu kresťanskej viery, ktorá sa vyznáva v Kréde – „verím v spoločenstvo svätých". To spoločenstvo sa rodí z viery a zjednocuje všetkých pokrstených v Kristovi. Spojení duchovným putom všetci sú zjednotení vo viere, nádeji a láske. Táto jednota nemôže byť zlomená smrťou, ale pokračuje v „inej forme života", ktorý nazývame: večný život.

„Duša vytŕha z pút hmoty svoje krídla." (Goethe)

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články